Zatiaľ čo v živočíšnych tukoch je veľa nasýtených mastných kyselín, tuky rastlinného pôvodu sa skladajú najmä z nenasýtených mastných kyselín. Kokosový olej síce je rastlinného pôvodu, ale až 90% jeho obsahu predstavujú nasýtené mastné kyseliny.
Druhou „výnimkou, ktorá potvrdzuje pravidlo“ je palmový tuk, v ktorom je tiež veľa nasýtených mastných kyselín.
Kokosový olej má minimálny obsah esenciálnych mastných kyselín – obsahuje iba veľmi málo kyseliny linolovej (2%) a prakticky žiadnu kyselinu linolénovú.
Iba pre porovnanie, spomedzi bežne používaných olejov slnečnicový obsahuje približne 64 % esenciálnych mastných kyselín (najmä radu n-6), repkový olej priemerne 35 % (najmä radu n-3).
Foto: Ingimage.com Existujú vedecké dôkazy o prospešnosti (či užitočnosti) kokosového oleja pre zdravie? Mýty o kokosovom oleji sa stali doslova fenoménom dnešnej doby. Pripisujú sa mu významné účinky na zdravie – môžeme sa stretnúť s tvrdením, že je účinný proti Alzheimerovej chorobe, pomáha chudnúť , má priaznivý vplyv na látkovú premenu cukrov a pomáha diabetikom a pod. Vedecké poznatky však hovoria, že uvedené informácie treba brať s veľkou rezervou.
Je pravdou, že niektoré menšie štúdie naznačili možné prospešné účinky kokosového oleja. Zároveň však treba dodať, že výsledky mnohých iných výskumných tímov uvedené účinky nepotvrdili.
Na to, aby sme lepšie spoznali, aký má kokosový olej skutočne vplyv na zdravie, a to najmä pri jeho dlhodobej konzumácií, je nevyhnutné uskutočniť ďalšie výskumné štúdie.
Odborníci sa zhodujú v tom, že kokosový tuk patrí medzi potraviny, ktoré by sme mali prijímať v obmedzenom množstve a skôr iba príležitostne.
Vybrať si teda radšej napríklad tradičnú bravčovú masť, ako moderný kokosový olej? Každý má svoje prednosti i nevýhody, napríklad bravčová masť obsahuje viac ako polovicu nenasýtených mastných kyselín, naopak kokosový olej je ľahšie stráviteľný.
Podstatný fakt je, že oba sú bohaté na nasýtené mastné kyseliny preto by sme ich mali konzumovať v menšom množstve a s mierou.
Rozumné je do stravy zaraďovať najmä tuky, ktorých priaznivé účinky sú jasne preukázané. Patria medzi ne rastlinné oleje bohaté na nenasýtené mastné kyseliny.
Pozornosť by sme mali upriamiť najmä na potravinové zdroje omega-3 mastných kyselín, ktoré v našej strave nie sú dostatočne zastúpené, patrí medzi ne repkový olej, ľanový olej, ryby, či vlašské orechy.
Foto: Ingimage.com Prečo je kokosový olej doporučovaný ako vhodný na vyprážanie? Kokosový tuk, podobne ako bravčová masť, je stály aj pri vysokých teplotách , z tohto pohľadu je vhodný aj na vyprážanie.
Máme však aj zdravšiu alternatívu – použiť rastlinný olej určený pre teplú kuchyňu. Takéto oleje sú tiež tepelne stabilné, navyše majú priaznivejšie zloženie.
Vyprážanie a zdravá výživa však spolu neladia. Kto sa chce stravovať zdravo, však volí iné spôsoby tepelnej úpravy, ako vyprážanie.
Doporučili by ste ho dávať deťom – respektíve používať pri príprave detskej stravy? Kokosový tuk býva súčasťou umelých mliek určených pre dojčatá a batoľatá. Dôvodom, prečo sa pridáva je fakt, že má podobné zloženie ako tuk prítomný v materskom mlieku.
Optimálne je, ak je dieťa dojčené a príkrmy sa zaraďujú podľa odporúčaní lekára, v takom prípade kokosový tuk nie je nevyhnutnosťou .
Čo sa týka väčších detí, tie majú v strave nemalé množstvo nasýtených tukov pochádzajúcich z mlieka a plnotučných mliečnych výrobkov, resp. z mäsa, nie je preto potrebné dopĺňať ich výživu o ďalšie nasýtené tuky.
Podľa zásad správnej výživy by sme mali aj v strave detí uprednostňovať nenasýtené tuky a obmedzovať nasýtené tuky. Takže kokosový olej aj v detskom veku s mierou a skôr príležitostne.
Foto: Ingimage.com Doktorku Babinskú poznáte aj z článkov na rodinka.sk MUDr. Katarína Babinská je absolventkou Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Postgraduálne štúdium so špecializáciou „Výživa človeka” absolvovala na University of London vo Veľkej Británii.
V rokoch 1988-2000 pôsobila na Výskumnom ústave výživy, odbornú činnosť zameriavala na výskum výživy obyvateľstva na Slovensku. Od roku 2000 je pedagógom na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde vyučuje predmety a „Fyziológia človeka” a „Výživa človeka”.
Jej vedecká a výskumná činnosť sa sústreďuje na rôzne aspekty výživy, je riešiteľkou a spoluriešiteľkou domácich i zahraničných výskumných grantov. Je autorkou učebníc i vedeckých publikácii.
Aktívne sa venuje osvete v oblasti výživy a zdravia, je autorkou mnohých populárno-vedeckých článkov, spolupracuje v programoch orientovaných na zlepšenie výživy obyvateľstva, vedie poradňu o výžive. Je predsedníčkou Združenia pre zdravie a výživu.
Loading...