Pôrod, narodenie dieťaťa a obdobie krátko po ňom je zvyčajne pre ženu veľký zaberák. Nová skúsenosť , hocako radostná, prináša so sebou zvyčajne aj stres, neistotu a obavy.
Ako zvládnem starostlivosť o dieťa? Aká budem mama? Ako mi pôjde dojčenie?

Od pochybností a únave k depresii
Nie je toho veľa, čo od seba chceme?
V posledných rokoch sa mení spoločenský i mediálny obraz mamy.
- mala by byť „dokonalá“
- na fórach a pieskoviskách hráme olympiádu, čo sa komu v akom veku podarilo, ako ktoré dieťa priberá, chodí, rozpráva, počíta.
- matka by mala postihnúť veľa oblastí – cez výživu, výchovu, aktívne zamestnávanie dieťaťa a jeho rozvíjanie, cvičenie …
Jedna vec je, čo si na seba naložíme sami, druhá, čo si na seba naložiť necháme. Od okolia, v ktorom žijeme, od najbližších rodinných príslušníkov, od lekára, od „kolegýň“ z mojej obľúbenej diskusnej skupiny.
Uznávam, že nie vždy musí byť jednoduché odolať a nezačať zneisťovať samu seba, či som sa naozaj správne rozhodla, či som naozaj dobre urobila – keď ten či onen človek hovorí niečo úplne iné.
Myslím, že by sme si mali dať hlavne čas, najmä u prvorodičiek proste tá rodičovská kompetencia musí prísť postupne. Sami zistíte, ktoré veci sa vám osvedčili, ktoré nie a po čase budete pokojnejší.
Som po pôrode a som zrútená
Veľa žien sa po pôrode cíti unavených, smutných, bezradných a o svojich pocitoch nehovoria. Možno z pocitu hanby, možno z obáv z odmietnutia pomoci („Čo riešiš, ja som štyri deti vychovala, na pole som chodila, a ty máš problém obstarať jedno decko!“). A niektoré naozaj nevedia, ako ďalej.
Napriek tomu, že toto obdobie môže byť psychicky veľmi náročné, je chybou pokiaľ ho ženy označujú zľudovelými pojmami – laktačná psychóza, „mala som depku“, „udrelo jej mlieko do hlavy“ …

Baby blues, depresia, psychóza
Spektrum psychických problémov, ktoré sa môžu objaviť po pôrode, je pomerne široké. Do diagnostiky a liečby majú dosť čo hovoriť psychiatri i psychológovia.
Poďme sa pozrieť, ako sa jednotlivé problémy definujú, aké sú ich príznaky – a nazývajme veci správnymi menami. Od toho sa odvíja i pomoc, ktorú si v prípade potreby vieme zabezpečiť.
»»»»»» Prečítajte si: Keď sa depresia objaví už v tehotenstve.
Baby blues
- porucha nálady po pôrode, objaví sa u 50% až 80% nových matiek.
- najčastejšie sa rozvíja na 3. – 4. deň po pôrode a trvá približne prvých 10 – 14 dní.
- často sa baby blues objaví v súvislosti s nespokojnosťou s priebehom pôrodu, vyčerpaním a problémami pri dojčení.
Príznaky:
- plačlivosť, emocionálna labilita,
- úzkosť,
- nespavosť,
- vyčerpanie,
- podráždenosť a hnev, smútok, výbušnosť.
Baby blues si nevyžaduje žiadnu liečbu liekmi! Žena potrebuje dostatok podpory a pomoci, tak v pôrodnici, ako neskôr v domácom prostredí.
Popôrodná depresia
- závažná porucha nálady, ktorú prežíva po pôrode asi 8% až 15% matiek.
- Zaznamenávame ju obvykle v prvom mesiaci po pôrode, ale môže sa objaviť kedykoľvek počas prvého roka života dieťaťa.
- Bez liečby môže pretrvávať niekoľko týždňov až mesiacov a vážne znižuje kvalitu života matky, jej rodiny a negatívny dosah má aj na vývoj dieťaťa. Preto je veľmi dôležitá prevencia, ale aj včasná diagnostika a intervencia.
Príznaky :
- pocit smútku, prázdnoty, emocionálna otupenosť alebo častý plač,
- pocity bezmoci a beznádeje, podráždenosť alebo zlosť,
- sebaobviňovanie a pocit viny, úzkosť
- silný pocit zlyhania a nedostatočnosti: neschopnosti postarať sa o dieťa,
- katastrofické obavy z budúcnosti,
- nechutenstvo, alebo naopak prejedanie sa,
- prevládajúce pocity vyčerpania, únavy, poruchy spánku,
- sklon k sociálnej izolácii (tendencia odpútať sa od vzťahov s rodinou, priateľmi),
- strata predchádzajúcich záujmov, ktoré dovtedy žena robila rada,
- intenzívne obavy a strach o dieťa, alebo nezáujem o dieťa.
Popôrodná psychóza
- veľmi zriedkavá psychická porucha,
- rozvíja sa asi u 0,1-0,2 % nových matiek.
- Nástup ochorenia býva búrlivý, najčastejšie behom prvých 48 – 72 hodín.
Príznaky:
- nepokoj, podráždenosť,
- zhoršená kvalita spánku a nespavosť,
- dezorganizácia (zmätenosť) správania,
- bludné vnímanie, halucinácie (počutie hlasov alebo videnie vecí, ktoré nie sú skutočné, väčšinou kritizujúcich jej konanie),
- strata kontaktu s realitou, bludné myšlienky (napr. dieťa je podvrhnuté, vymenili ho v pôrodnici),
- afektívne symptómy – prudké záchvaty hnevu, prípadne smiechu,
- hrozba impulzívneho agresívneho konania, namiereného voči sebe, či okoliu.
Psychóza nemusí mať len depresívne ladenie, zriedkavejšie sa objavujú aj manické príznaky, napr.: nadnesená nálada, podráždenosť, nárast energie, aktivity, zvýšená sociabilita, znížená potreba spánku, znížená pozornosť, zvýšené sebahodnotenie, zvýšená hovornosť , bludy, halucinácie.

Liečba psychických problémov
Liečba popôrodných psychických problémov je rôzna – vzhľadom na samotný problém, ktorý treba riešiť.
Ako sme spomenuli, úplne normálne „baby blues“ nepotrebuje liečbu žiadnu, postačí len úprava režimu a pomoc zo strany najbližších.
Liečba popôrodnej depresie vo veľkej väčšine prípadov môže byť ambulantná, nevyžaduje si hospitalizáciu ženy. Na prvom mieste je už spomenutá úprava režimu a výraznou pomocou môže byť psychoterapia.
Je veľmi potrebné využiť psychoterapiu ako alternatívu medikamentóznej liečby, najmä ak žena dojčí a chce v dojčení pokračovať. Pokiaľ depresívne obdobie trvá dlhšie, možno bude vhodné zvoliť aj farmakologickú liečbu, najmä antidepresívami.
Medzi najčastejšie používané typy liekov patria „selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu“ (SSRI) – sú to lieky, ktoré ovplyvňujú hladinu serotonínu v mozgu. Majú vysokú účinnosť a udáva sa aj ich bezpečnosť v súvislosti s dojčením.
Nemýľme si psychózu za popôrodnú depresiu
To, čo sa u nás veľmi často mylne zamieňa, je popôrodná depresia a psychóza (častokrát označovaná ako laktačná psychóza – podľa psychiatrov nemá s laktáciou ako takou nič spoločné, iba sa zvyčajne objavuje „v období laktácie“).
Sú to dve úplne rozdielne kategórie problémov a príznakov, je preto vhodné nepoužívať tieto spojenia, pokiaľ naozaj nie sú namieste.
Liečba psychózy takmer vždy vyžaduje hospitalizáciu (hlavne pre riziko samovraždy a rozšírenej samovraždy) a liečbu psychofarmakami.
Je to ochorenie, kedy si žena, z podstaty choroby, neuvedomuje, že jej psychický stav je už chorobou. Riešenie takého stavu u ženy obvykle iniciujú rodinní príslušníci.
Liekmi prvej voľby sú antipsychotiká alebo stabilizátory nálady (lítium). Pri liečbe lítiom je dojčenie kontraindikované. Lítium sa vylučuje do mlieka vo vysokých koncentráciách a môže u dojčaťa spôsobiť závažnú toxicitu.
Spracované s použitím: pediatrics.aappublications.org, emedicine.medscape.com, breastfeeding-problems.com, bfmed.wordpress.com
