Pre väčšinu z nás je to každodenný, známy, bežný, nepríjemný a možno už ani nevnímaný pocit – ponáhľame sa ráno do práce, čakáme v dopravnej zápche a cítime, ako v nás rastie napätie, búši nám srdce, sme stuhnutí a hlavou sa nám preháňajú rôzne obavy „Stihnem to?“, „Ako to vybavím?“, „Podarí sa mi…?“ Tento stav súborne nazývame úzkosť (strach).
Napriek nepríjemným pocitom je úzkosť v zásade dobrý evolučný mechanizmus, ktorý sa vyvinul, aby usmernil našu pozornosť na riešenie aktuálnych problémov a dodal nám motiváciu ich riešiť. Ukazuje sa, že nedostatok či chýbanie strachu a úzkosti spôsobuje preceňovanie či ignorovanie zaznamenaného nebezpečenstva, ale aj nevhodné sociálne správanie.
Rôzne typy pocitu úzkosti
Povahovo sa líšime v miere s akou zvykneme prežívať úzkosť – táto vlastnosť sa nazýva úzkostlivosť.
Takisto sa líšime v tom, aké repertoár stratégií si vytvoríme pre zvládanie náročných situácií i úzkosti samotnej. K častým patrí odbúravanie následkov stresu, napätia a úzkosti športovaním či pohybom celkovo, relaxačnými aktivitami a koníčkami, ktoré nás tešia. Tieto stratégie sú vo všeobecnosti účinné a v primeranej miere aj zdravé. Navyše ich pravidelné vykonávanie nám pomáha predchádzať aj dlhodobým následkom stresu a robí nás odolnejšími aj v situácii momentálnej záťaže.
Ako vzniká úzkosť a čo na úzkosť pomáha
Úzkosť v našom živote môžeme do istej miery ovplyvňovať aj našou psychikou – našimi myšlienkovými schémami a životnými postojmi. Neustále starostenie sa a rozvíjanie katastrofických scenárov zhoršuje úzkosť a dlhodobo nás oslabuje a naopak, primeraná sebadôvera a hľadanie riešení a pozitívne prehodnocovanie situácie úzkosť potláča a dlhodobo nás posilňuje.
Naše vzťahy s druhými sú tiež silnými modifikátormi úzkosti – tak ako v nás môžu úzkosť zhoršovať (stretávanie sa s „negatívnymi“ ľuďmi, spoločné rozvíjanie pesimistických úvah), môžu tiež prispievať k zlepšeniu našej schopnosti zvládať úzkosť. Takúto podporu poskytujú vzťahy s ľuďmi optimistickými, ktorí sa snažia vidieť rôzne stránky života a skôr sa zameriavajú na zvládanie a hľadanie východísk.
Akútnu úzkosť dokáže veľmi dobre potláčať aj alkohol, čo ale v sebe nesie značné riziko vzniku závislosti. Podobne zradné môže byť aj dlhodobejšie užívanie liekov proti úzkosti, bolesti a podobne, vrátane voľnopredajných liekov.
Veľa z nás má ale pocit, že je toho napätia a úzkosti aj tak priveľa.
Kedy je úzkosti priveľa?
Na túto otázku je aj vzhľadom k vyššie povedanému ťažké odpovedať. O niečo ľahšie sa ale odpovedá na otázku, kedy už úzkosť nie je normálnou a primeranou reakciou na nejaký podnet, životnú situáciu ale môže ide o problém sám o sebe – úzkostnú poruchu (nadmerná a neprimeraná úzkosť sa ale môže vyskytnúť aj pri iných psychických poruchách).
Úzkostné poruchy
Úzkostné poruchy patria k častým psychickým poruchám. Patrí sem viacero porúch, čo ale majú spoločné je nadmerné a neprimerané prežívanie strachu a úzkosti, ktoré sa zvyknú časom ešte zhoršovať. Stručne uvedieme niekoľko najčastejších úzkostných porúch.
Prečítajte si aj: 7 faktov o úzkosti.
Ak je prítomná chronická úzkosť a obavy, môže ísť o tzv. generalizovanú úzkostnú poruchu, ak prežívame nadmernú úzkosť len vo vzťahu k určitému objektu či situáciu, môže ísť o špecifickú fóbiu. Ak sa naša úzkosť objavuje hlavne v kontakte s inými ľuďmi, najmä keď ich je viac môže ísť o príznaky sociálnej fóbie. Silné záchvaty úzkosti, najmä ak sa opakujú a nemajú jasný vonkajší spúšťač (reakcia na extrémnu situáciu) môžu byť príznakom panickej poruchy.
Článok vznikol v spoluppráci s Katedrou psychológie FiF UK, v rámci programu: www.psychologiavkocke.sk
