Veľa dospelých, ktorý žijú s nediagnostikovaným ADHD sa cíti akoby „išli na prázdno“. Nezáleží na tom koľko sa snažia, nevedia byť organizovaní, manažovať svoj čas a ovládať svoje emócie. Keď na tieto nedostatky poukazujú ich blízki alebo priatelia, je to pre nich ešte horšie, a vedie to k pocitu menejcennosti.
To, že ADHD (angl. Attention Deficit Hyperactive Disorder) je vysoko dedičná porucha, je asi známy fakt. Viac ako 50 % ľudí s ADHD má deti, ktoré majú taktiež túto poruchu. Je ale možné aj to, že túto poruchu v rodine nikto nemal a ide len o genetickú odchýlku opäť na báze dedičnosti. Často sa stáva, že v momente, keď je dieťaťu diagnostikované ADHD, mnoho dospelých si začne uvedomovať, že možno majú túto poruchu aj oni sami.
Prejavy ADHD sa od detstva vyvíjajú a menia, v určitých vývojových fázach vystupujú, alebo naopak ustupujú do úzadia. Niektoré sú pozorovateľné už od ranných štádií vývinu, iné sa objavia až v záťažových obdobiach. Napr pri vstupe do kolektívnych zariadení, zmene školy, zmene zamestnania. Ide o čas, kedy je dôležitý time managment, plánovanie, prioritizácia, sústredenosť…. Takéto obdobia sú pre človeka s ADHD veľmi mätúce a negatívne vplývajú na jeho duševné zdravie.
ADHD ale môže vzniknúť aj v dospelosti, alebo kedykoľvek, v priebehu života.
Ak dôjde k poškodeniu nervového systému, zranením, alebo otrasom mozgu, môže to vyústiť k vzniku neurovývojovej poruchy.
Nezáleží na tom koľko sa snažia, nevedia byť organizovaní
Veľa dospelých, ktorý žijú s nediagnostikovaným ADHD sa cítia akoby „išli na prázdno“. Nezáleží na tom koľko sa snažia, nevedia byť organizovaní, manažovať svoj čas a ovládať svoje emócie. Keď na tieto nedostatky poukazujú ich blízki alebo priatelia, je to pre nich ešte horsšie, a vedie to k pocitu menejcennosti. Tieto ťažkosti vedú k neustálej emočnej a psychickej vyčerpanosti, ktoré môžu viesť k depresii. Keď nevedia, čo je dôvodom ich ťažkostí, často pociťujú, že je beznádejné, aby sa s nimi vôbec snažili pracovať .
Špecifické príznaky dospelých ľudí s ADHD
( podľa psychiatrov Edwarda Hallowella a Johna Rateya) :
• pocit že nevedia naplno využiť ich potenciál a splniť očakávania ostatných (bez ohľadu na to koľko toho jednotlivec dosiahol), • chronická prokrastinácia, • pocit beznádeje, neistota, ktorá sa strieda s potrebou riskovať, • zmeny nálad, • tendencia veľmi rýchlo sa začať nudiť, • potreba a vyhľadávanie stimulácie, • netrpezlivosť, nízka tolerancia voči frustrácii, • vnútorný nepokoj, • tendencia k závislostiam, • chronické problémy so sebahodnotou, • neadekvátny sebaobraz (príliš pozitívny alebo negatívny) a iné.
ADHD máme na celý život
Nie, nedá sa vyliečiť. Dôležité ale je, naučiť sa ako s touto poruchou „žiť a pracovať“. Prejavy a príznaky ADHD sa dajú do väčšej mieri ovplyvniť pomocou terapie a režimových opatrení.
Loading...