Veľa dospelých, ktorý žijú s nediagnostikovaným ADHD sa cíti akoby „išli na prázdno“. Nezáleží na tom koľko sa snažia, nevedia byť organizovaní, manažovať svoj čas a ovládať svoje emócie. Keď na tieto nedostatky poukazujú ich blízki alebo priatelia, je to pre nich ešte horšie, a vedie to k pocitu menejcennosti.
Je ADHD dedičné?
To, že ADHD (angl. Attention Deficit Hyperactive Disorder) je vysoko dedičná porucha, je asi známy fakt. Viac ako 50 % ľudí s ADHD má deti, ktoré majú taktiež túto poruchu. Je ale možné aj to, že túto poruchu v rodine nikto nemal a ide len o genetickú odchýlku opäť na báze dedičnosti.
Diagnóza dieťaťa ako spúšťač sebapoznania u rodičov
Keď sa u dieťaťa diagnostikuje ADHD, mnoho rodičov si spätne uvedomí, že niektoré príznaky spozorovali aj na sebe. ADHD sa totiž v priebehu života mení – niektoré symptómy miznú, iné sa objavujú v záťažových obdobiach, ako je:
- nástup do škôlky či školy,
- zmena zamestnania,
- vstup do novej životnej etapy.
Takéto situácie si vyžadujú dobré plánovanie a koncentráciu, čo môže byť pre človeka s ADHD veľmi náročné.
Môže ADHD vzniknúť aj v dospelosti?
Áno – ADHD môže vzniknúť aj de novo v dospelosti, najmä po poškodení nervového systému, úraze hlavy alebo otrase mozgu. Takéto prípady popisujú aj klinické štúdie, ktoré naznačujú, že úrazy centrálneho nervového systému môžu vyvolať neurovývojové zmeny podobné ADHD.
Nezáleží na tom koľko sa snažia, nevedia byť organizovaní
Veľa dospelých, ktorý žijú s nediagnostikovaným ADHD sa cítia akoby „išli na prázdno“. Nezáleží na tom koľko sa snažia, nevedia byť organizovaní, manažovať svoj čas a ovládať svoje emócie. Keď na tieto nedostatky poukazujú ich blízki alebo priatelia, je to pre nich ešte horsšie, a vedie to k pocitu menejcennosti. Tieto ťažkosti vedú k neustálej emočnej a psychickej vyčerpanosti, ktoré môžu viesť k depresii.
Keď nevedia, čo je dôvodom ich ťažkostí, často pociťujú, že je beznádejné, aby sa s nimi vôbec snažili pracovať .
Títo ľudia sa často cítia nepochopení, chronicky vyčerpaní a frustrovaní. Ich problémy zahŕňajú:
- zlé plánovanie,
- impulzívnosť,
- emočnú nestabilitu,
- neschopnosť sústrediť sa.
Mnohí netušia, že za ich ťažkosťami môže byť ADHD, a preto sa necítia motivovaní hľadať pomoc.
Špecifické príznaky dospelých ľudí s ADHD
( podľa psychiatrov Edwarda Hallowella a Johna Rateya) :
• pocit že nevedia naplno využiť ich potenciál a splniť očakávania ostatných (bez ohľadu na to koľko toho jednotlivec dosiahol),
• chronická prokrastinácia,
• pocit beznádeje, neistota, ktorá sa strieda s potrebou riskovať,
• zmeny nálad,
• tendencia veľmi rýchlo sa začať nudiť,
• potreba a vyhľadávanie stimulácie,
• netrpezlivosť, nízka tolerancia voči frustrácii,
• vnútorný nepokoj,
• tendencia k závislostiam,
• chronické problémy so sebahodnotou,
• neadekvátny sebaobraz (príliš pozitívny alebo negatívny) a iné.
ADHD máme na celý život
Nie, nedá sa vyliečiť. Dôležité ale je, naučiť sa ako s touto poruchou „žiť a pracovať“. Prejavy a príznaky ADHD sa dajú do väčšej mieri ovplyvniť pomocou terapie a režimových opatrení.
Mohlo by vás zaujímať:
