Introverti: 10 silných stránok “tichých” ľudí

Introvert alebo extrovert?

Podľa Silvie Lohken, autorky knihy Sila introvertov, základná otázka možno stojí: Z čoho čerpám energiu? Čo urobím, keď som vystresovaný, unavený a chcem si znovu dobiť baterky? Prvou možnosťou je, že človek energiu získa kontaktom a komunikáciou s druhými. Napríklad po náročnom dni si ide zahrať s kamarátmi futbal alebo si potrebuje zatancovať v klube salsu. Toto preferujú skôr extroverti.

Introverti majú potrebu zregenerovať sa skôr osamote, bez väčších podnetov a slov. V pokoji si niečo napríklad prečítať. Stretnúť sa s kamarátkou (jednou!) a podobne. Pretože príliš veľká stimulácia oberá introvertov o energiu a spúšťa v nich potrebu stiahnuť sa do ústrania. Sú vyslovene závislí na čase, ktorý môžu stráviť sami. Inak začnú byť podráždení a vyčerpaní. Už pomerne nízka hladina hluku môže introvertov negatívne ovplyvňovať, keď sa potrebujú sústrediť napríklad na učenie (oproti tomu extroverti často musia mať zapnutý nejaký “podmaz,” lebo ticho im nevyhovuje).

Prečítajte si aj:

Ste vysoko citlivá mama? Otestujte sa

Mozog introvertov a extrovertov je iný

Introverti majú doslova “dlhšie vedenie” – americká lekárka Debra Johnson zistila, že podnety v mozgu introvertov musia prejsť dlhšiu vzdialenosť ako u extrovertov. Preto potrebujú často viac času na premyslenie či reakciu.

V mozgoch extrovertov a introvertov tiež prevládajú odlišné neurotransmitery. Teda chemické látky, ktoré ovplyvňujú aktivitu mozgovej kôry a vyvolávajú okrem iného pocity ako spokojnosť či dobré rozpoloženie. Extroverti viac fungujú na dopamíne, ktorý sa stará o motorickú aktivitu, zvedavosť, túžbu po zmene a očakávaní odmeny. Introverti majú viac acetylcholinu – ten je dôležitý predovšetkým pre koncentráciu, využívanie pamäti a učenie. Extroverti sú viac orientovaní na odmenu a introverti na istotu.

Extrovertov to ťahá vďaka ich biologickej výbave skôr k radosti, vzrušeniu, množstvu podnetov, či dokonca eufórii. Sú ochotnejší prijímať riziká, majú viac sporov. Lepšie sa cítia pred väčším publikom. Introverti dávajú dôraz na pozorovanie a počúvanie. Radi sa vyhýbajú konfliktom a zriedka sú ofenzívni.

Introverti s ľavým a pravým mozgom

Rovnako pre extrovertov, tak aj pre introvertov platí, že majú aktívnejšiu vždy buď ľavú alebo pravú polovicu šedej mozgovej kôry. Podľa toho sa rozlišujú introverti s “ľavým” mozgom a s “pravým” mozgom. K stereotypnej predstave o introvertoch sa viac približujú práve tí s dominanciou ľavej strany. Sú rýchlejšie zahltení množstvom rôznych úloh a svoje povinnosti preto radšej riešia postupne, jednu po druhej. Introverti s dominanciou pravej strany reagujú emocionálnejšie a dokážu lepšie improvizovať.

Ľavá hemisféra	Pravá hemisféra
koordinuje pravú polovicu tela	koordinuje ľavú polovicu tela
spracováva dôsledky jednotlivých informácií	spája jednotlivé informácie do celkového obrazu
dešifruje hovorenú a písanú reč	dešifruje emócie, predstavy a telesné signály
je miestom logického myslenia a riešenia problémov na základe faktov	je miestom intuitívneho myslenia a súcitenia
spracováva čísla, množstvá a výpočty	spracováva obrazy, vzorce, formy a priestorové perspektívy
je aktívny pri vedeckých činnostiach	je aktívny pri umeleckom vyjadrovaní, napríklad v divadelnej, hudobnej alebo výtvarnej oblasti
spracováva informácie postupne (lineárne)	spracováva informácie naraz v akomsi celkovom pohľade

10 silných stránok introvertov

1. Obozretnosť

Opatrný postup, vyhýbanie sa riziku a dobrodružstvám, vnímavé pozorovanie, preukazovanie rešpektu, premýšľanie pred rozprávaním, nevtieravosť, dávkovanie informácií o svojej osobe.

2. Podstata

Čerpanie z hĺbky vlastných skúseností, zdôrazňovanie podstatného, koncentrácia na to dôležité, zdieľanie hĺbky a kvality, vedenie hlbokých, obsiahlych rozhovorov.

3. Sústredenosť

Umenie koncentrovať sa, cielené zameranie energie na jednu vnútornú či vonkajšiu činnosť, schopnosť venovať sa intenzívne a dlhodobo jednej záležitosti, pozornosť.

4. Počúvanie

Schopnosť prečítať z vyjadrenia druhého informácie, jeho pozíciu a potreby, umenie dialógu.

5. Pokoj

Udržovanie vnútorného pokoja ako základu sústredenosti, uvoľnenosti, presnosti a dôrazu na to podstatné.

6. Analytické myslenie

Plánovanie a štruktúrovanie, schopnosť rozlúštenia kompexných vzťahov a následné systematické odvodzovanie informácií, pozícií, riešení a opatrení.

7. Nezávislosť

Schopnosť byť sám, samostatnosť, vnútorné oslobodenie sa od názorov druhých, život podľa vlastných zásad, schopnosť nadhľadu aj nad vlastnou osobou.

8. Vytrvalosť

Schopnosť venovať sa cestou za vytýčeným cieľom veciam s veľkou výdržou a trpezlivosťou.

9. Písanie (skôr ako rozprávanie)

Preferovanie písomnej komunikácie pred komunikáciou ústnou, väčšia zdatnosť v písomnej komunikácii.

10. Schopnosť vcítiť sa do druhých

Umenie vcítiť sa do situácie komunikačného partnera, žiť s minimom konfliktov, stavať do popredia spoločné rysy a spoločné záujmy, ochota ku kompromisu a schopnosť byť diplomatom a prostredníkom.

Prečítajte si aj:

Trpím na ihrisku, nezvládam besiedky. Som matka introvertka

(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...