V posledných rokoch bol Svetovou zdravotníckou organizáciou zaznamenaný významný nárast žiadostí o cisársky rez. Ide o trend, strach z bolesti alebo možnosť slobodne rozhodnúť o svojom tele?
Shutterstock Strach verzus zdravý úsudok S blížiacim sa termínom narodenia vytúženého dieťatka v každej budúcej matke narastá i očakávanie a predstavy o samotnom pôrode. Som dostatočne schopná priviesť na svet dieťa prirodzene? Dokážem prekonať bolesť?
Psychologička Jana Pavlásková upozorňuje, že práve toto obdobie nezodpovedaných otázok môže zapríčiniť dobrovoľné uprednostnenie sekcie pre prirodzeným pôrodom.
“Som presvedčená o tom, že za nárast sekcii na pôrodných sálach môže strach a neinformovanosť. Žena dochádza každý mesiac k svojmu gynekológovi, odovzdá mu tehotenskú knižku, on ju vyšetrí, podpíše papiere a tým návšteva končí.
Pokiaľ sa mamička nezapíše na prípravný kurz, málokto venuje pozornosť dôkladnej teoretickej príprave budúcej rodičky, a to v nej vyvoláva podvedomý strach, ktorý sa začína drať na povrch s každým pribúdajúcim týždňom. Častokrát sa potom uchýli k možnosti sekcie, pretože vidí predpoklad jednoduchšej cesty .”
Nie vždy je to však pravda.
“Kto iný môže rodičke poradiť odbornejšie ako jej ošetrujúci lekár? Ak sú otázky, ktoré vám nedajú spávať a vyvolávajú strach z neznáma, pýtajte sa. Pýtajte sa aj keď si myslíte, že ide o banalitu. Hovorte o probléme a tom, čo cítite. Nech váš lekár sám uzná, či je pre vaše telo sekcia skutočne nevyhnutnou variantou .”
V súčasnosti neexistujú len dva spôsoby príchodu na svet. Pôrodné sály pripúšťajú i možnosti pôrodu do vody alebo v inej než klasickej polohe, čo má za cieľ zjednodušiť rodičke proces a uľaviť jej od bolesti.
»»»»»»»» Prečítajte si aj: Cisárske rezy sú často alibistické .
Koho je to rozhodnutie? Gynekológ a pôrodník, Ľubomír Králik, zdôrazňuje rozdiel medzi očakávaniami a realitou pacientiek.
“Napriek tomu, že na Slovensku legislatíva nedovoľuje dobrovoľný výber zákroku, pacientky môžu o sekciu požiadať a buď vyvinú dostatočný tlak na vlastného lekára alebo vyhľadajú miesto, kde im zákrok odobria a vykonajú. Žiaľ, takto to funguje.
No pred konečným rozhodnutím je potrebné uvedomiť si dve základné veci. Pri pôrode v dlhodobého hľadiska nejde o zákrok, ale o obdobie po ňom. Žena je vyformovaná, aby spontánny pôrod zvládla bez väčších komplikácií a po ňom bola schopná postarať sa o svoje dieťa.
Pri sekcii okrem rizík spojených s operáciou musím apelovať na to, že po nej matka nebude zdravotne spôsobilá na to, aby plnohodnotne venovala prvé hodiny novorodencovi. ”
Rodička by si taktiež mala položiť otázku, o koho rozhodnutie ide a aké môže mať následky . A hoci panuje názor, že o vlastnom tele žena má rozhodovať sama, práve v jej tele už sama nie je.
“Je príliš mnoho rizík, kvôli ktorým lekári pristupovali k sekcii až v krajnom prípade. Okrem negatívnej reakcie na anestéziu či infekciu môže ísť o poranenie maternice alebo okolitých orgánov či plodu (pomliaždenie pri výbere alebo porezanie), následné pooperačné krvácanie a znemožnenie pohybu po pôrode. Sú však podceňované, pretože dnes na Slovensku rodí týmto zákrokom každá tretia žena, takže globálne panuje názor, že je to v poriadku. Nie je, ” dodáva Ľ. Králik.
Čas po pôrode Psychologička Pavlásková radí, aby budúce matky presmerovali svoju pozornosť z pôrodu na čas po ňom.
“Nik nechce zažívať bolesť. Najmä vtedy, ak je prezentovaná ako “najhoršia v živote” alebo prirovnávaná k náhlemu zlomeniu všetkých kostí v tele. Ani príbehy najlepších priateliek zo sál nie sú tým pravým, čo potrebuje počuť budúca mamička.
Uvedomme si, kam celý tento proces smeruje. Keď vám do rúk vložia krehké telíčko ktoré ste videli zatiať iba na čiernobielom snímku, začína proces uzdravovania. Je dokázané, že práve tento okamih napomáha uzdraviť nielen myseľ ale i telo. Mnohé rodičky hovoria o náhlom otupení bolesti akoby prestali vnímať všetko predtým a majú chuť si zbaliť tašku, vziať dieťatko a vrátiť sa pešo domov. ”
Spontánny pôrod ako trauma “Nik nepodceňuje stav rodičky, ktorý vedie k lekárskemu rozhodnutiu vykonať sekciu. Malo by však skutočne ísť o rozhodnutie lekára na základe relevantných faktov a posudku. Vieme o prípadoch, kedy o tento zákrok žiadali druhorodičky, a to z dôvodu, že mali negatívnu skúsenosť pri prvom pôrode ,” vysvetľuje Králik.
Nevhodné správanie personálu, neočakávané komplikácie a bolesť môžu u pacientky spôsobiť traumu, ktorú už odmietajú prežiť znova i keby mali prísť o možnosť mať druhé dieťa. Tie, ktoré ho predsa splodia a nevyrovnali sa s prvým pôrodom, žiadajú operatívny zákrok.
“Za zváženie určite stojí návšteva odborníka už pri prvých náznakoch popôrodnej depresie vyvolanej na sále, aby sa predišlo spomínaným rizikám ,” odporúča psychologička.
Nemenila by som K téme dobrovoľného cisárskeho rezu sa nám ochotne vyjadrila čitateľka a čerstvá mamička z Nitrianskej pôrodnice, Lenka P.
“Prvého syna som porodila spontánne bez akýchkoľvek väčších problémov a preto voľba druhého synovho príchodu na svet bola jednoznačná. Na šestonedelí som bola ubytovaná spolu so ženou, ktorá rodila tretíkrát sekciou. Obe sme boli v poriadku, celý proces sme absolvovali bez komplikácií, no všimla som si niekoľko rozdielov. Mne bábätko priniesli už po troch hodinách, zatiaľ čo jej prišla sestrička po šiestich hodinách dieťa len ukázať, nakoľko kvôli sekcii nebola schopná kojiť a postarať sa o neho. Mrzelo ma to i za ňu.
Ten prvý kontakt koža na kožu a prvá spoločná noc boli pre mňa dôležité, aj z dôvodu dojčenia, aj z toho citového. Spolubývajúca nemohla prvý deň stáť ani sedieť, len ležala v silonových pančuškách aby jej neopúchali nohy. Ja som zatiaľ behala po izbe, uspávala malého, osprchovala sa a keďže ma rana nebolela, nosila som jedlo aj jej.
Po troch dňoch nás pustili domov, ju až po šiestich. Keď si predstavím, že mám čerstvú jazvu na bruchu a po príchode domov mám lietať okolo novorodenca a manžela keď je problematické vôbec vstať bez cudzej pomoci, nemenila by som. Naše telo je stvorené, aby sme prežili tento síce bolestivý, no silný a skutočný zážitok. A ja si myslím, že práve táto skúsenosť nás môže posunúť ďalej a ukázať celému svetu aké sme my ženy nekonečne silné .”
»»»»» Primár Kaščák: Je smutné, keď niektoré ženy povedia, že lekárom sa nechce urobiť cisársky rez .
Loading...