Ženy, ktoré sú vnútorne nespokojné so svojím pôrodom sa akoby nevedia posunúť ďalej. Zostávajú uviaznuté v šestonedelí na úrovni mysle, emócii, ale aj fyzického tela. Zmierenie sa s tým, čo sa udialo môže trvať mesiace až roky.
k tejto téme sa rozprávame s fyzioterapeutkou s 10 ročnou praxou, Katarínou Hanuliakovou.
Katarína Hanuliaková, INTIMFYZIO Vieme nájsť nejaký začiatok nite, od ktorého sa problémy žien po pôrode začínajú odvíjať? „Niektoré prvorodičky sa veľmi nezaoberajú tým, čo bude po pôrode, lebo si neuvedomujú, že ním sa všetko len začína. M nohokrát to potom nezvládnu. Aj preto, že sú priveľmi emancipované a nechcú prijať ponúkanú pomoc od okolia . Skrátka žiadosti o pomoc sa v dnešnej spoločnosti nenosia. Sú prejavom slabosti a zlyhania. Na druhej strane existuje ešte stále veľa žien, ktoré skrátka tú pomoc od okolia ponúknutú ani len nemajú. Nemajú ani len čo odmietnuť.“
Nie je to tým, že dnes hľadáme pomoc primárne na internete? Je to také instantné. Tu a teraz, hneď, akákoľvek téma. Je prirodzené, že mamičky vytvárajú komunity, v ktorých sa navzájom podporujú, ale občas aj medzi sebou súťažia a víťazí rivalita. Snažia sa posúvať si informácie a byť nápomocné. Avšak na webových fórach človek natrafí aj na veľmi nešťastné rady, ktoré majú od pomoci ďaleko. Najlepšie je zháňať informácie osobne medzi svojimi kamarátkami. Každá žena je iná, vstupuje do tehotenstva s inou kondíciou. Každý pôrod je jedinečný. Rekonvalescencia v šestonedelí je kľúčová pre spokojné materstvo . Ale je to veľmi individuálne a intímne obdobie, s ktorým sa každá žena popasuje trošku inak.“
Hovoríte o rekonvalescenii. Znie to, ako by bol pôrod nejakým ťažkým ochorením, alebo úrazom … V šestonedelí sa môže stať asi všetko, tak ako aj pri pôrode . Žena v šestonedelí je hormonálne ako na hojdačke. Výbuchy plaču, radosti, lásky a zúfalstva, niekedy aj všetko naraz. Ak bola žena so svojim pôrodom spokojná a dieťatko je v poriadku, tak sa zotavuje veľmi dobre. Ak prežila traumatický pôrod, tak sa v šestonedelí dosť natrápi. Je často sklamaná sama zo seba, niekedy nahnevaná na všetky okolnosti, ktoré sa stali. Je precitlivenejšia na svoje telo, na svoje pôrodné rany.
Pre materstvo bude asi zohrávať dosť veľkú rolu to, ako rodím. “Po vaginálnom pôrode sa žena zotavuje rýchlejšie a ľahšie ako po cisárskom reze. Ak došlo k poraneniam a bolo potrebné šitie, tak sa môže v oblasti rany vytvoriť zápal, miesto je citlivé, boľavé, zdúrené a stŕpnuté. Pri náročných pôrodoch môže prísť aj k poraneniu svalov panvového dna. Žena môže zápasiť s inkontinenciou, s hemoroidmi, s pocitom, že z nej vypadnú orgány malej panvy.
Okrem toho si zvyká na dieťatko, ktoré už nie je v brušku, ale na rukách. Tým, že tesne po pôrode ešte dobre nefunguje centrum tela, tak majú ženy neideálnu postúru, ktorá sa ohlasuje cez silné bolesti chrbta, tŕpnutie rúk, preťažené úpony na predlaktiach a zápästiach. Telo čerstvej maminky je veľmi krehké, potrebuje čas, priestor a pokoj nato, aby sa zregenerovalo.”
Na to máme šestonedelie. V tomto období sa zregenerujeme, zorientujem sa v novej roli a mali byt sme v nej začať fungovať. Je to tak? Ženy, ktoré sú vnútorne nespokojné so svojim pôrodom sa akoby nevedia posunúť ďalej. Zostávajú uviaznuté v šestonedelí na úrovni mysle, emócii, ale aj fyzického tela. Zmierenie sa s tým, čo sa udialo môže trvať mesiace až roky. Pri akýchkoľvek komplikáciách je vhodné hneď vyhľadať pomoc. Žena by mala podľa charakteru problémov voliť medzi gynekológom, laktačnou poradkyňou, dulou, fyzioterapeutom alebo psychoterapeutom . Nie je hanba vyhľadať pomoc, naopak, je nezodpovedné voči sebe a voči dieťatku o pomoc nepožiadať.
Ako zistím, že potrebujem pomoc z vonka? Že už nestačí len moja väčšia snaha, nasadenie, výkon ? Medzi prvé príznaky patrí, že žena nevládze. Nevie si nájsť polohu na dojčenie, všade ju niečo ťahá, pichá a bolí. Je nespokojná, zúfalá, plače, má bolesti a prichádza frustrácia.
V šestonedelí zohráva dôležitú úlohu partner, manžel alebo otec dieťaťa. Mal by zabezpečiť chod celej domácnosti, a aj občasnú pomoc s dieťatkom, aby bola žena schopná sa v kľude najesť, osprchovať, prezliecť, poprípade si zájsť na krátku prechádzku a chvíľu sa sústrediť len a len na seba. Žena by mala v partnerovi cítiť oporu a bezpečie. Tak ako dieťa prvé týždne závisí len od matky, tak žena tieto týždne závisí od poskytnutej opory a pomoci od partnera .
foto: Katarina Hanuliakova, fyzioterapeut Ako by sme sa mali o seba starať počas šestonedelia tak, aby sme sa nedostali do problému ? Ženy by mali určite aspoň prvé dni po pôrode odpočívať. Podľa odborníčky je veľmi dôležitá pestrá, kvalitná a pravidelná strava s dostatočným príjmom tekutín. Dojčenie je energeticky náročné, takže žena zje a vypije rozhodne väčšie množstvá všetkého.
Ideálne je sa sprchovať po každom použití toalety, aby bola zabezpečená dostatočná hygiena genitálu. Ženám odporúčam močiť priamo v sprche pod prúdom vody. Ľahšie sa tak vyprázdnia. Ak mala mamička vaginálne poranenia, tak je močenie v sprche rozhodne príjemnejšie. Kvôli očistkám treba často meniť hygienické vložky a v ľahu sa aj zospodu „vetrať“. „Vetranie“ je dôležité aj po cisárskom reze. Vo všeobecnosti sa rany najlepšie hoja, keď nie sú namáhané okolím, sú čisté a na vzduchu. Okrem toho je prínosné nosiť voľné pohodlné bavlnené alebo ľanové oblečenie. Používať podprsenku na dojčenie , ktorá nemá kostice, aby neutláčala mliekovody.
Dojčenie je tiež veľká téma Nesmierne dôležité je ako a v akých polohách maminka dojčí. Prvé dni sú rozhodne skôr o hľadaní vhodnej polohy a o modlení sa, aby sa dieťatko dobre prisalo, papalo a rástlo tak, ako je uvedené v tabuľkách. Vynútené pozície pri dojčení vedú k intenzívnym bolestiam chrbta a šije. Najlepšie je, ak sa žena naučí dojčiť v ľahu na boku. Vtedy môže pri dojčení krásne odpočívať. Ak sa s dojčením nedarí, je vhodné hneď kontaktovať laktačnú poradkyňu. Nie je načo čakať.
Máme, alebo môžeme cvičiť? Mamička môže správnym polohovaním a šatkovaním podporiť zavinovanie maternice a odchod očistkov. Po pôrode je dôležité znova rozdýchať bránicu, začať aktivovať brušné svaly smerom na stred a pracovať aj s panvovým dnom. Vhodné sú jemné koaktivačné cvičenia, ktoré by žena mala urobiť niekoľkokrát počas dňa.
Rozhodne to nie je cvičenie tipu sed ľah a rýchle drepy. Žena by si mala ošetrovať brušnú stenu. Vhodná je stimulácia brucha, aby sa lepšie prekrvilo, „prebralo“ k životu a začalo sa zaťahovať. Maminka si musí dať pozor ako po pôrode stojí. Mala by si vedome korigovať postúru a snažiť sa zapojiť aj brušné svaly a svaly panvového dna.
Po pár dňoch je dôležité začať chodiť von na prechádzky. Čerstvý vzduch je zázračný, tak ako aj chôdza.
Loading...