Ako jedia naše deti?

„Mamí… daj mi 50 centov, kúpim si desiatu v bufete…“ Dranká občas moja dcéra. „Veď aj Lujza si tam kupuje každý deň!“ Sociologický prieskum stravovania spolužiakov mojej štvrtáčky ma privádza do rozpakov: som jedným z posledných mohykánov, ktorých deti raňajkujú, majú normálne, doma pripravené desiate, často s čerstvou zeleninou a ovocím, obedujú riadne celý obed a čipsy či kola sa u nás nevyskytujú…

Menšia verzia dospelého?

Mnohým rodičom či dospelým to nijako zvláštne nepríde: však už sú deti veľké, vyrástli z plienok a tak môžu jesť všetko rovnako, ako dospelí. Ako sa na tento pohľad dívajú odborníci?

MUDr. Bérerová z RÚVZ v Bratislave varuje: súčasné stravovacie návyky detí, často kopírujúce stravu rodičov, vôbec nezodpovedajú nutričným hodnotám potrebným pre vývoj dieťaťa. Deti veľmi veľa prijímajú v podobe nezdravej, hlavne sladkej stravy, pričom ich pohybový výdaj je mizivý.

Osobitnou kategóriou je rozdelenie jedla počas dňa. Optimálny vzorec podľa Dr. Bérerovej  je raňajky 20%, desiata 10%, obed 35%, potom porcie s podielom 10, 20, 5 % dennej stravy. Realita je taká, že 35% detí neraňajkuje, a čím sú starší, tým častejšie siahnu po nadmernej desiatej a často zo školského bufetu. Obed hlavne tí starší v klasických školských jedálňach vynechávajú: riešenie je v podobe rýchleho občerstvenia alebo obedu až po návrate domov zo školy. Problémom tak ostáva príjem nadmernej časti dennej stravy popoludní až večer, doplnené „mlsaním“ pri PC alebo TV.

Strava kontra výkon

Už čo len trošku vzdelanejší rodič vie, že raňajky dobre naštartujú celý organizmus, predovšetkým mozog, a bez nich sú deti vydané napospas deficitu energie a živín potrebných pre prácu mozgu na výučbe. Popoludňajšie dotlačenie sa jedlom popri minimálnom fyzickom pohybe je bezúčelný: organizmus teraz takú dávku energie ťažko spracúva a je pre neho nepotrebný, tým pádom je dôsledok jasný –  priberanie. Začarovaný kruh sa len začína: rovnako ako dospelí deti skúšajú rôzne odtučňovacie kúry, ktoré vedú opäť len k prírastku hmotnosti.

Napríklad už len pohľad na to obľúbené sladké  (nielen) u detí – na jednej strane je potreba príjmu sacharidov prirodzenou potrebou mozgu, ktorý bez nich nevie fungovať a je závislý na pravidelnom príjme glukózy. Práve jej prísun ovplyvňuje pamäť, duševný výkon, pohotovosť, percipáciu a rýchlo eliminuje pocit únavy.

Otázkou však ostáva, aké sacharidy deti prijímajú: pretože klasické sladké jedlá síce na jednej strane rýchlo zdvihnú hladinu cukru v krvi a znížia pocit hladu, na druhej strane rovnako rýchlo hladina prijatého inzulínu klesne a nastáva opäť pocit hladu – takže sa je  (nezdravé sladké) znovu dokola…

Ak to niekto potrebuje matematicky: potreba sacharidov je pre dieťa 10-15 g na kilogram váhy. Skúste prepočítať, koľko gramov dostane za deň vaše dieťa v strave.

Čo teda áno?

Odporúčanými potravinami z hľadiska správnej výživy a predchádzania ukladania prebytočného cukru ako tuku sú a mnohé nie sú pre deti neprijateľné:

Mlieko (snáď najideálnejšia potravina pre deti z hľadiska nutričného programu) a kyslomliečne výrobky, tvaroh, horká čokoláda (lepšie s väčším podielom kakaa), čerešne, višne, grapefruit, sušené jablká, šalát, špenát, všetky druhy zeleniny, avokádo, brokolica, huby, minerálky… Podľa odporúčania odborníkov na výživu by dokonca posledným kúskom každého jedla mal byť syr – neutralizuje kyslé prostredie v ústach, znižuje riziko zubného kazu, tuk a vápnik zo syra prechádza rovno do slín a chráni pred demineralizáciou.

Vylúčiť bezpodmienečne treba výrobky s vysokým obsahom soli, ktoré spôsobujú u detí až závislosť.  

Miesto záveru

Jedlo je pomaly v súčasnosti veda – lebo kontrolovať, čo a ako jeme, tú starosť mnohé generácie pred nami nemali, jednoducho ponuka bola sezónna, lokálna, jednoduchá… a tak o obezite či iných problémoch vyplývajúcich zo stravy nevedeli. Rovnako ako vtedy aj teraz však platí jedno: Nežijeme preto, aby sme jedli, ale jeme preto, aby sme žili. A to platí aj pre deti.

Spracované podľa: zzv.sk