Čo som sa naučila na základnej škole?

Ako prváčka som tak ako iné decká uctievala svoju učiteľku. Prišla mi úžasná v pletenej sukni a s milým úsmevom, o ktorý ju nepripravili ani drzí piataci.

Cez prestávku nám nechávala kriedy, aby sme si mohli písať po tabuli pod podmienkou, že budeme písať písmenká. Tak nás nenápadne viedla k tomu, čo Komenský nazval „škola hrou“ a ja som sa do písania totálne zamilovala.

…rešpekt ku vzdelaniu

Druhou takou učiteľkou bola moja slovenčinárka. Mala neskutočný prejav. Raz nahlas čítala kapitolu zo Strateného sveta a ja som zavrela oči, oprela som si hlavu o lavicu a ten príbeh pre mňa úplne ožil.

Pamätám si na strašidelný buchot, keď ma učiteľka prebrala tým, že knihu tresla o lavicu. V škole sa vraj nespí. Nespí, ale dobre sa tam premýšľa. Pokiaľ ide o postoj k vzdelaniu, nikdy zo mňa nebude montessori mama, čo popri čistení mrkvy do polievky vysvetľuje deťom, čo je epitaf a metafora.

Prečítajte si aj: Skôr, ako zapíšete dieťa na krúžok

Prečo? Páči sa mi sedenie v laviciach, vôňa knižiek, ale hlavne rešpekt, ktorý mám pred ľuďmi, čo na všetky tie vedomosti prišli. Nie pred tými, čo z nich spravili učebné osnovy, ale pred skutočnými spisovateľmi alebo matematikmi. Aj keď som nikdy nebola akademický typ, k vzdelaniu mám proste rešpekt.

…že učenie bolí a je nepohodlné

Všade počúvam, že učenie má byť radosť, zábava, má byť zamerané na to, aby deti bavilo. Nakoniec, ak ste poslednú dobu niekde videli hlúčik deciek zavesených na telefóne, určite si viete predstaviť, ako by podľa ich predstáv vyzerali školské osnovy (prvá hodina Facebook, druhá Youtube).

Mojím problémom bola vždy matematika. Aj keď som mala priemerné známky, musela som sa na ne nadrieť. Boli písomky, pred ktorými som potila krv a revala. Mama so mnou, lebo na tom bola z matiky rovnako.

Ale vybojovala som to a udržala si svoju priemernú známku. Aký to malo zmysel?

Okrem toho, že matika priamo súvisí napríklad s finančnou gramotnosťou, som sa naučila veľa tom, čo dokážem obetovať. Budem vedieť robiť aj to, čo ma nebaví? Budem sa vedieť naučiť nové veci, alebo len kedy sa narodil ktorý spisovateľ?

Dnes sa veľa hovorí o tom, že deťom chýba kritické myslenie, schopnosť spolupráce, ochota viesť. Ja si myslím, že im častokrát chýba ochota pustiť sa aj do nudných, nezaujímavých vecí, aby sa mohli posunúť ďalej.

Mimo zóny vlastných záujmov. Naučila som sa, že učenie bolí a je nepohodlné, a verte mi, využívam to denne.

…poriadku

Som bordelár v domácnosti, ale nie v živote. Tam mám rada čisto a upratané. Jedna z vecí, za ktoré ďakujem základnej škole. Môj denný režim nastavili školské inštitúcie, ktoré nijako nerešpektovali, že by som najradšej vstávala v čase, keď zvonilo na druhú hodinu.

Proste som musela ráno vstať, vziať si veci, ísť na autobus, kde som sa štuchala a pučila s ostatnými deckami a poslušne sedieť v lavici, keď zazvonil zvonec.

Prečítajte si aj: Deťom škodí skorý začiatok vyučovania

Tvrdý režim a deväť rokov odriekania. Lebo keby to bolo na mojom tempe, som stále v tretej triede a učím sa len výtvarnú. Našťastie nebol a ja som to úspešne dotiahla až na normálneho zamestnanca.

Aj keď mám možnosť mať v práci relatívnu slobodu, vzorce správania nepustia a ja ráno vstávam, dám deti do škôlky a potom normálne pracujem. Proste školský režim, ktorý mi bráni cez deň civieť na seriály a po nociach odpisovať na maily. Našťastie, lebo inak by som už zvlčela. Vďaka, základná škola!

(4 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...