Medzinárodný deň žien – od sufražetiek po #metoo

Volebné právo a vyššie mzdy

Najväčšiu snahu o zrovnoprávnenie prejavovali ženy v Británii a Amerike. Odtiaľto tiež pochádza hnutie sufražetiek, požadujúcich právo voliť a spravovať svoj majetok. Ženy, spočiatku zo stredných vrstiev, no neskôr aj z chudobnejších pomerov, začínali hlasno volať po práve na lepšie pracovné podmienky a finančné ohodnotenie.

Hlavným dôvodom boli kritické podmienky v továrňach, kde pracovali desaťtisíce žien. Medzi najhoršie miesta patrili práčovne a krajčírske dielne, kde práca ženám ničila zdravie a vyčerpávala ich. Pracovná doba trvala štrnásť hodín a všetky ženy, mnohé z nich mladé matky, boli dennodenne ohrozené nevhodnými hygienickými a bezpečnostnými podmienkami.

Prvýkrát ženy verejne demonštrovali svoje práva práve 8. marca roku 1908 v New Yorku, keď do ulíc vyšlo 15 000 zamestnankýň. Okrem volebného práva a platového zrovnoprávnenia žiadali aj zlepšenie nevhodných pracovných podmienok.

Na zlý bezpečnostný stav v továrňach však upovedomila verejnosť až tragédia- 25. marca 1911 vypukol vo fabrike Triangle Factory požiar, ktroý spôsobili zanedbané bezpečnostné predpisy. O život prišlo 146 žien. Tragická udalosť vyvolala vlnu solidarity a otázka práv žien opäť vstúpila na scénu.

Prvé zmeny prinieslo skončenie vojny

V roku 1914 vypukli v Európe boje, ktoré na štyri roky odsunuli otázku ženskej rovnoprávnosti. Koniec vojny však so sebou priniesol významnú zmenu, ženy sa konečne dočkali volebného práva. K možnostiam získať rovnaké pracovné príležitosti, študovať či zamestnať sa na vysokých spoločenských postoch však mali dámy ešte dlhú cestu.

Status Medzinárodného dňa žien získal 8. marec v roku 1975. Hlavný význam tohto sviatku má byť pripomienka dlhých bojov za rovnoprávnosť, bilancovanie úspechov v získavaní nových práv a zlepšovania postavenia žien v spoločnosti.

Krajiny si zárovaň majú pripomínať, že ženské práva, ani tie základné, nie sú na mnohých miestach sveta samozrejmosťou. Práve OSN sa zaviazala venovať osvete tejto problematiky a ochrane práv žien všade tam, kde sú ohrozené.

Karafiáty a oslavy

Oslavy MDŽ sa na Slovensku v čase socializmu rozhodne nespočívali v prednáškach o ženských právach a spoločenskom burcovaní. Symbolom 8. marca sa stal červený karafiát, ktorý dostávali dámy v práci od svojich kolegov. Sviatok sa tradične spájal s podnikovou oslavou, gratuláciami od detí a darčekmi do domácností.

Sviatok sa u nás zvykol využívať najmä ako propagácia komunistickej strany, preto sa mu aj nesprávne pripisuje socialistický pôvod. Ženy, ktoré ho zažili, naň spomínajú s úsmevom, rozpakmi aj nostalgiou.

Na jednej strane pre ne symbolizoval pracovnú povinnosť, ktorý si vtedajšia politická situácia vyžadovala, na druhej zas mnohým dnešným ženám chýba spoločné priateľské posedenie s kolegami a pohodová atmosféra. Rozhodne mu však v tom čase nikto nepripisoval politický význam.

Za aké práva bojujú ženy dnes?

Aj keď sa zdá, že ženy dosiahli v spoločnosti rovnaké postavenie ako muži, mnohé problémy sú stále nevyriešené. Aj dnes ženy pociťujú spoločenské znevýhodnenie, hovoria o platovej diskriminácii, uprednostňovaní mužských kolegov či znevýhodňovaní žien- matiek na pracovnom trhu.

O právach žien dôrazne diskutuje aj hnutie #metoo (ja tiež), ktoré prostredníctvom sociálnych sietí upozorňuje na sexuálne zneužívanie žien, ktoré je v spoločností stále tolerované, a zároveň zostáva tabuizovanou témou.

Hnutie vzniklo ako reakcia na škandalózne odhalenie viacerých žien, ktoré obťažoval známy hollywoodsky filmový producent Harvey Weinstein. Požiadavkou zapojených žien, ale aj mužov, je, aby sa o sexuálnych útokoch hovorilo verejne, a aby sa spoločnosť v celej problematike vzdelávala a viedla diskusie.

Isté je, že my ženy sme v histórii ukázala silu spojiť sa požadovať  svoje práva, ale aj práva pre svoje rodiny. Pretože spravodlivé ohodnotenie žien v spoločnosti je predpokladom pre spokojnú a vyrovnanú rodinu. A práve o lepší život svojich detí ženy pred viac než sto rokmi bojovali.

(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...