Prečo sa medzi ostatnými mamami necítim dobre

Keď sa mi narodilo prvé bábo, ktoré zo mňa spravilo pani mámu, s nadšením som k sebe jednu po druhej pozvala všetky kamarátky, ktoré sa už nejaký ten piatok v rodičovskej brandži pohybujú.

Čakala som gratulácie a nadšenie, ale ukázalo sa, že v materskej realite to chodí inak.

Vy dávate cumeľ?!

Hneď prvá mi oznámila, že môj postoj ku kúpaniu je fakt zlý.

„Ja som kúpala denne. A keď myslím denne, tak myslím DENNE. Vždy o šiestej, každý večer. Je to uspávací rituál, bez neho si dieťa nikdy nezvykne na režim. Režim je základ. Nemôžeš kúpať len každý druhý večer, chápeš?“

Asi som nechápala, lebo som aj tak nekúpala každý večer, a režim sa dostavil sám od seba. Ale pśśśt, nikomu to nehovorte. Hlavne nie mamám, ktoré kúpu každý večer, ok?

Ozajstný pretras však prišiel kvôli cumľu. Keď ho moja dobrá, inak racionálna spolužiačka z výšky uvidela, takmer odpadla.

„Uvedomuješ si, že si práve vymenila láskyplnú materinskú starostlivosť za kus plastu? Práve si si Kristínke ukázala, že láska sa dá nahradiť vecami.“

Už som vedela, že takýto útok zastaví len káva a koláč. Moja spolužiačka však na cumeľ nezabudla, lebo som si večer našla mail s odkazom na internetovú diskusiu o cumľoch.

Otvoriť ju, priatelia, to bola osudová chyba.

Hon na mamičky

Poznáte rozprávku o Alici, ktorá spadne do králičej nory a ocitne sa vo svete, kde sa dejú samé šialené veci?

Asi tak som sa cítila, keď som zistila, že existujú miesta, kde sa mamy virtuálne stretávajú, aby si písali škaredé a nepríjemné veci.

Pre dovtedy nepoškvrnenú dušu to bol šok.

Okrem toho, že cumle sú monštruózne vynálezy kapitalizmu, som zistila, že my mamy vieme skritizovať všetko. Ak niekto nedojčí, ak dojčí dlho, ak je príliš bio či používa pampersky.

Existuje dokonca internetová diskusia, kde si môžete ponadávať na ženy, ktoré chodia na Silvestra s deťmi na chatu! Čo som zistila, keď som jednu takú baby friendly silvestrovskú chatičku hľadala.

Ako zostať nad vecou

Mojím šťastím je, že nie som hádavý typ a neznášam plytvať vlastným časom. Rýchlo som sa poučila, že tú platí pravidlo puberťáckych krvavých hororov.

Viete, ako bývajú tie gýčové teenagerské filmy o deckách, ktoré sa vyberú do lesa alebo opusteného motela, kde na nich číha vrah alebo desivé monštrum?

Jediný spôsob, ako prežiť, je držať sa hesla: ak to tu vyzerá desivo, zrejme niekde číha kamarát so sekerou. Ak pod článkom Aký nosič si mám kúpiť uvidíte 150 príspevok, ktoré ignorujú gramatiku, zaváňa to hádkou.

Dohadovať sa s niekým cez internet? Radšej zavriem počítač, otvorím víno a vytiahnem lak na nechty. Čas sa dá stráviť aj užitočnejšie.

Ktorá je najlepšia?

Nedávno som si kúpila tričko od Kristíny Farkašovej. Také to pásikavé, na ktorom je napísané Si krajšia ako Snehulienka. Fakt výstižné. Nie preto, že som ozaj krajšia (či?), ale pre to, čím my mamy tak rady žijeme. Porovnávaním. 

Porovnávame pôrody, výchovu, detské šatníčky, občas aj oteckov. A každá chceme vyhrať. Však aj ja.

Občas v duchu sledujem, ktorá z nás kam šla na dovču, ktorá sa zladila s deťmi, ktorá už nakúpila jarnú kolekciu, a ktorej ešte neprišla materská, tak nenakúpila. 

Niekedy vyhrávam, ale častejšie nie. A niekedy fakt potrebujem počuť, že som šikovnejšia, lepšie, múdrejšia. Našťastie ma držia pri zemi moje deti.

Tie zásadne súťažia len o to, aby boli zababranejšie, umrnčanejšie a topánky si vždy obúvajú posledné. Asi je to dobre.

Vždy mi pripomenie, že tam vonku, za múrmi materského života, je tiež svet. A v ňom ľudia, ktorým zladené oblečenie mamičiek a detí, ani to, koľko som dojčila, nezaujíma. 

Von z materskej ulity

Naučila som sa, že ak chcem žiť aj s diagnózou mamča na materskej bez ujmy, musím z materskej ulity von. Do normálneho sveta. Ono sa to povie ľahko, ale ťažšie robí, viem.

Pretože mama má právo tráviť čas len v herniach, kútikoch a v čakárni u pediatra, že? 

Blbosť! Mama smie chodiť, tak ako iní dospelí, trebárs v stredu večer na angličtinu. Alebo do knižnice. Môže ísť aj na kávu s niekým, kto nemá deti. Čo ja viem, trebárs s mladšou sestrou.

Mama sa smi rozprávať aj s inými ľuďmi ako s ďalšími rodičmi. Napríklad ja mám bratranca, ktorý rád cestuje. Vždy, keď mám príležitosť, počúvam jeho historky a dobre sa bavím. 

Viete, čo si myslím? Že my mamy sme vlastne super. Vieme vyť láskavé, trpezlivé, viem sa bláznieť. Len potrebujeme z materskej ulity častejšie vypadnúť von, byť na chvíľu aj za pekné baby, múdre kolegyne alebo vtipné manželky (celkom útópia, ale skúste).

Potrebujeme načerpať a byť na chvíľu tie bezdetné a bezstarostné. Inak sme na seba v tej našej materskej ulite zlé a nepríjemné, hašteríme sa a kritizujeme. A potom sa spolu necítime dobre.

(36 hlasov, priemerne: 4,89 z 5)

Loading...