Ale odpoveď to bola…

Dnes sa pozrieme do istej americkej rodiny. Ale mohla by to byť aj slovenská, nemecká alebo francúzska. Riešila svoje každodenné problémy ozaj originálne…

Manželka hľadala v obchodnom dome vhodný darček pre muža k narodeninám. Vtom zazrela gratulačný list vystrčený z obálky s originálnym blahoželaním: “Miláčik, ty si odpoveď na moje modlitby.” Hneď za ním siahla. Keď však pozrela na vnútornú stranu, našla tam aj iný text: “Nie si práve ten, o ktorého som sa modlila, ale si predsa celkom zreteľná odpoveď.” Vybuchla v hlasný smiech a list dala pribaliť k darčeku.

Táto vtipná veta zohrá v ďalšom živote rodiny mimoriadne dôležitú rolu. Ba viac – muž i žena preskúmajú svoj predchádzajúci život v jej svetle.

Na ceste domov jej prišlo na um, že iba včera povedala mužovi – nie celkom milo: “Ak mám byť úprimná, Bill, istotne nie si mužom, o ktorom som snívala.” Ten sa uškrnul, objal ju a povedal: “Som si istý, že naše manželstvo je lepšie ako by si si to kedy mohla predstaviť.” Aj na niečo iné musela myslieť, že už od detstva mala pocit, ako keby Boh nedal veľa na jej prosby. Modlievala sa totiž, aby sa odsťahovali do mesta, kde žili jej rodičia. Túžila po otcovi, ktorý bol dôstojníkom a mal ju veľmi rád. Páčilo sa jej, že často menili pobyt – bez toho, aby zapustili korene. “Všade sme sa všeličo priučili,” opakovala často.

V posledných minútach cestou domov z obchodu si spomenula na to, ako v mladosti snívala o žurnalistike vo Washingtone. Smrť prvého muža tomu urobila koniec. Musela sa starať o svoje ešte malé deti a prijať miesto u istej firmy – “nie presne to, o ktoré sa modlila”. Ale keby tú ponuku bola odmietla, nebola by spoznala Billa. A predsa jemu ďakuje za to, že sa jej život a život detí zmenil k lepšiemu.

Pri oslave narodenín sa Bill nahlas rozosmial, keď rozbalil darček a prečítal si tie dve heslá. Po chvíli zamyslene dodal: “Karta obsahuje hlbokú pravdu.”

Raz prišla dcéra nešťastná zo školy domov. Keď sa jej spýtali, čo sa stalo, odpovedala, že je jej nanič, lebo mama nedostala nijakú rolu v školskom divadle.

Samozrejme, že sa to vtedy dotklo všetkých členov rodiny. Netrvalo však dlho a matka dostala ponuku zúčastniť sa na diskusnej súťaži s inými školami. Túžila po tom už tri roky. “Nie je to zvláštne? Keby som bola dostala rolu v školskom divadle, nebola by som sa mohla zúčastniť súťaže,” vyhlásila matka zamyslená.

Manželia si pozreli do očí. On čítal v jej a ona v jeho očiach tie isté slová a spolu ich naraz vyslovili: “Nie je to presne to, o čo som sa modlila, ale odpoveď to je.”