Deti by mali mať priezvisko po mame, nie po priateľovi

Diana 7

Milá budúca mama, ktorá čakáš dieťa s „priateľom.“ Ale aj Ty, ktorá si už „priateľovi“ porodila dieťa. Chcela by som Ti toho toľko povedať. Niečo, čo som mala počúvať ja sama pred niekoľkými rokmi, ale bola som hluchá, slepá. Teraz s tým už moc nenarobím. Ale Ty to ešte môžeš zmeniť, tak sa skús zamyslieť.

foto: pexels

Svadbe sme sa vysmievali

S mojim „priateľom“ sme boli spolu jedenásť rokov, čo je viac, ako dnes vydrží hociktoré manželstvo. Otehotnela som neplánovane. O rodine sme dovtedy akosi nemali čas premýšľať, ale postavili sme sa k tomu tak, že všetko je, ako má byť. Brali sme to ako posun vo vzťahu.

Naše konzervatívne rodiny s rastúcim bruškom riešili našu svadbu, pripadalo im to ako logický krok ďalej, vzhľadom na to, že sme mali byť traja. Pristihla som sa, že ma tie ich pohľady na to, že je treba sa nejako oficiálne usporiadať, dráždili. To nekonečné poučovanie, čo mám robiť, ako mám žiť svoj život, mi vadilo.

S „priateľom“ sme sa tomu dobre vysmievali. Utvrdzovali sme sa v tom, že dieťa je dôležitejšie ako manželstvo. Dieťa totiž ostáva aj vtedy, keď už pár nie je párom. Dieťa je viac ako obrúčka na prste.

A tak sa nám narodila najskôr dcéra a o dva roky neskôr aj syn, čo bola znova odpoveď na to, že nemusíme byť manželmi, aby nám to fungovalo. Boli sme predsa rodina. Lenže potom sa mi tieto presvedčenia zrútili. Môj „priateľ“ sa začal „kamarátiť“ s inou ženou a pätnásť spoločných rokov odhodil do koša.

Prestali sme sa „priateliť“

Môj bývalý „priateľ“ si behom chvíle pobalil svoj malý kufor s vecami, poďakoval mi za „priateľstvo,“ a utekal naštartovať novú kapitolu svojho života. Nič ho nezdržiavalo, nič mu nestálo v ceste. Nestálo ho to žiadne zbytočné nepríjemnosti, ktoré sa volajú rozvod.

Niežeby som stála o to, aby sme sa roky vláčili po súdoch. Ale keby sme boli manželia, museli by sme sa aj verejne zodpovedať za to, čo sme s našim vzťahom urobili a ja by som mala v rukách rozsudok, kde by stálo čierne na bielom, že manželstvo prestalo plniť svoju funkciu, lebo môj muž porušil povinnosť byť verný a trval na rozvode.

Takto som nebola ani vydatá, ani rozvedená. Definovala ma veta: „Mali spolu dve deti, ale neboli zobratí.“ A to ALE niekedy znamená to, že v očiach spoločnosti ste menej. Nie ste žena, ste priateľka. Kamoška.

Menej to znamenalo aj pre nový vzťah môjho bývalého „priateľa.“ Ona ani on nerozbili manželstvo. Žiadne nebolo. On nemal ženu. Boli „len“ deti.

Ja som vraj „slobodná“

Či som zatrpknutá? Samozrejme, že som. Pretože môj bývalý „priateľ“ sa stihol do pol roka od nášho rozchodu oženiť. Ona, tá druhá, sa nechcela iba „kamarátiť.“ Chcela mať deti, ale nie len tak bez papiera. Trvala na tom, že najprv bude svadba. Až potom môžu prísť deti. A on to z lásky k nej urobil.

Mne ostali len dve deti a spomienky na to, ako sme sa manželstvu vysmievali. Ja som tá, s ktorou má deti. A ona napriek tomu nie je tá druhá. Ona je jeho prvá manželka. Nosí jeho priezvisko, ktoré za chvíľu bude nosiť aj ich spoločné dieťa.

Aj naše deti nosia jeho priezvisko. Ja mám svoje „dievčenské.“ Iné ako oni. Iné ako ona. Občas sa mi tisnú slzy do očí, keď ma ako mamu svojich detí niekto osloví priezviskom ich otca. Vtedy niečo vo mne by chcelo kričať: „Ja sa volám inak ako oni, lebo som mu za spoločné priezvisko, ani spoločnú budúcnosť nestála.“

Cítim sa menej, pretože sa nevolám ako moje deti. Ja som tá, ktorú nikto nevie správne priradiť podľa priezviska. Ja som tá, ktorá k nim papierovo nepatrí. Ja som tá, ktorá pred úradmi musí nosiť so sebou rodný list detí, aby som mohla dokladovať, že sú naozaj moje. Ja som tá, ktorá rodné listy detí prekladá do angličtiny, keď chcem s nimi cestovať do zahraničia.

Keby som mohla vrátiť čas, aspoň toto by som pre seba urobila. Trvala by som na tom, aby sa deti volali ako ja. Aby nosili moje priezvisko.

Povedala by som „priateľovi,“ že nemusím mať ani jeho prsteň, ani jeho priezvisko, že sa môžeme ďalej vysmievať manželstvu, ktoré by nám aj tak nevydržalo. Chcela by som, aby sa deti volali ako ja, aby bol on ten, kto by musel znášať, že k nám nepatrí.

»»»»»» Prečítajte si aj: 10 dôvodov, prečo ma mrzí, že sme sa nevzali.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (5 hlasov, priemerne: 4,40 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Stačí na úrade požiadať o zmenu priezviska, ako dôvod uviesť, že chcete mať rovnaké priezvisko ako deti. Do mesiaca ho budete mať. Nieje to nič moc mať priezvisko muža, ktorý toto spravil, ale aspoň budete mať rovnaké priezvisko s deťmi zwinker Ide to úplne bez problémov, mám kamarátku, ktorá to tak spravila a bez jediného problému smile

  2. Ja som dala deťom moje priezvisko a dlhé roky sme spolu,povedala som si,keď si ma teda nechce vziať,tak prečo by mali mať deti jeho priezvisko? Som na svoje rozhodnutie hrdá. Priateľova rodina nechápala smile

  3. ja mam dve deti s dvoma muzmi a ani jedno nema moje priezvisko. urpimne? je mi to uplne jedno a ze by som sa preto citila menej? to v ziadnom pripade smile

    ale chapem, ze pre kazdeho je nieco ine dolezite…

  4. Na jednej strane chápem, žeondenia chtivé slečinky sa cítia trápne keď ich ešte nedospelé dieťa pýta: Mami a ty sa prečo voláš inak ako ja?

    Ale na druhej strane ako chcete dosiahnúť aby vaši potomkovia neboli rovnako pomýlený ako vy samé v momente opantania hormónmi, túžbami a predstavami?

    Roztiahnúť stehienka a užívať si, to je to najmenej!

    Svojej dcére som povedal: Šušuľu nemáš iba na čúranie, ale tak ako je to veľká rozkoš, je to o to väčšia zodpovednosť! A presne o to tu ide!!!

    O zodpovednosť! Predovšetkým o zodpovednosť samej voči sebe. Nie netýka sa to iba vás milé dámy, ale aj zúrivé feministky! Týka sa to aj tých pochábľov, ktorí si z vášho lona spravili trofejný zoznam! A preto je na zodpovednosti každej z vás, na koľkých zoznamoch budete chcieť byť uvedená!!!

    Nie každý pochábeľ zdieľa môj postoj, že moja pucka je priveľká vzácnosť, aby sa čvachtala v hociakej dierke!

    To isté je, ak sa jedná o vašu dierku…

    1. Vážený Idiot, mám na vás otázku, čo považujete za výklad pojmu zodpovednosť? ozaj si myslíte, že keď si muž vezme ženu a potom má s ňou deti a po 5 rokoch sa s ňou rozvedie, že to je zodpovednosť? je to rovnaká nezodpovednosť vo vašom ponímaní ako mať dieťa na škole ako slobodná matka? chápete čo tu označujete? keby som mala dcéru a príde mi domov v druhom stave tak jej pomôžem a nebudem ju označovať že je nezodpovedná. Videla som príliš veľa žien, ktoré boli tak strašne zodpovedné že ostali samé na staré kolená a jediné čo ľutovali bolo, že nemali aspoň jedno dieťa a nedopriali si byť matkou. A človek vždy ľutuje to čo neurobil, nie to čo urobil. Takže za mňa radšej dieťa v 18 ako slobodná matka ako nikdy. Keď už hovoríte o tej zodpovednosti, prídu vám dnešní muži zodpovední, ktorí sa ani o milimeter nechcú vzdať vlastného pohodlia a nechcú deti. A ešte sa tvária ofučane a urazene, keď sa ich priateľka na to priamo opýta. Ono keď je niekto nezodpovedný, bude nezodpovedný stále A je úplne jedno či bude ženatý alebo nie.

Pridaj komentár