Dobre si zvážte, či vyslovíte slovo ROZVOD

Rozvod som nemyslela vážne. Stalo sa

„Nebol násilník. Ani neverník. Ani alkoholik,“ začína Katka rozhovor o bývalom manželovi.

„Len… vtedy som to vnímala tak, že tam nikdy nebol, keď som ho potrebovala. Mala som pocit, že sa o nič nezaujímal, nestaral. S ničím nepomáhal. Mala som to celé na krku sama, deti, domácnosť. Večne nestíhal a na všetko mal tisíc výhovoriek. Neboli sme pre neho priorita.“

Rozvedená je štyri roky. Keď sa snaží spomenúť na začiatok konca ich manželstva, na moment, kedy sa rozhodla pre rozvod, chvíľu rozmýšľa:

„Ani neviem, kedy som slovo rozvod vyslovila prvýkrát. Zrejme v nejakom afekte počas hádok. Tie boli u nás na dennom poriadku. Na začiatku som to určite nemyslela vážne. Bola to len taká planá vyhrážka do vetra.

Možno to na chvíľu aj zafungovalo. Ale keď príliš dlho zdvíhate varovný prst, nepomôžete si, práve naopak. Manžel mi to začal oplácať a hecovať ma, že sa môže zbaliť a hneď odísť.

Niečo, čo sme na seba len ľahkovážne „štekali,“ zrazu nadobudlo reálny smer našich úvah. To slovo sa skloňovalo potom tak často, až som sa k tomu naozaj odhodlala.“

Od vyhrážky “rozvod” po rozsudok

Katka s pomocou právničky podala žiadosť o rozvod. Konanie sa ťahalo niekoľko mesiacov, a to najmä kvôli veľkej preťaženosti súdov.

„Záleží to aj od toho, kde bývate, niektoré kraje sú na tom horšie,“ vysvetľuje Katka. Právnička ju vopred upozornila, aby sa pripravila, že to bude náročné.

„Vláčiť sa po súdoch nie je nič príjemné. Rozoberáte tam celý váš manželský život, všetko intímne záležitosti, aj to, kedy ste mali „s odporcom“ naposledy pohlavný styk. Náš rozvod, a hlavne otázka zverenia detí do starostlivosti, aj výživného, dopadli ešte veľmi dobre.

Moja právnička bola nachystaná na rôzne verzie, lebo prípady, kedy si bývalí manželia strpčujú život, doslova ho ničia svojim deťom, nie sú také výnimočné, ako si možno myslíme.

A to si vôbec neviem predstaviť, ako by som takú situáciu ustála, lebo aj tento môj, nazvime to, pokojný, civilizovaný rozvod, bol pre mňa ako taká malá smrť. Na to, čo bude po rozvode, ma nikto nepripravil,“ hovorí so smutným úsmevom.

Rozvod je ako malá smrť

Katka hovorí, že najväčší omyl je myslieť si, že s rozsudkom o rozvode príde konečne nejaká bodka.

„Nie je to v žiadnom prípade finále. Skôr „telenovela“ pokračuje. A vy už dopredu viete, že to nebude mať happy end.

Budete sa vracať a pretáčať si úlomky z prvej série, keď ste boli manželia. Keď ste si vtedy mysleli, že ste riešili naoko strašné problémy. Ešte len sa zobudíte do reality!

Zdalo sa vám, že váš muž nerobil nič? Teraz naozaj precitnete a nanovo zadefinujete to „nič.“ Teraz ešte len naplno pocítite, čo to znamená byť na všetko sama. Naozaj sama.

Už tu budú len vaše plecia, na ktorých budete mať naložené všetky problémy sveta. Žiadne delenie povinností medzi dvoch rodičov,“ hovorí Katka, ktorá to teraz inak môže posúdiť z tej “druhej strany.”

„Aj pred tým som deti chystala sama do škôlky a do školy, robila taxikárku po krúžkoch a keď ochoreli, musela som si to zariadiť v práci, a samozrejme, hnevala som sa, že muž si očeerku nikdy neberie.

Teraz je to skrátka fakt. Nemôžem s ním ani počítať, ani mu nič vyčítať. Som v podstate stále v strese, čo bude. Hlavne kvôli peniazom. Aj menší pokles príjmu ma vie rozhodiť,“ odpovedá na to, v čom je to iné.

Rozvod skomplikuje život

Peniaze ale nie sú jediný výkričník, ktorý Katka dáva namiesto bodky za rozvodom.

„Stále som na nervy z toho, že by som sa mala rozkrájať, rozdvojiť, lebo možno vykryjem A, ale už nestačím na B. Napríklad také situácie, keď má jedno dieťa črevnú virózu a zvracia, a to druhé, zatiaľ zdravé, musíte nejako dopraviť do školy.

Alebo som utekala s jedným zašiť bradu na pohotovosť a musela som riešiť, kto vyzdvihne druhé dieťa a odvezie ho na hudobnú, lebo sme na ceste domov uviazli v kolóne. Taký ten obyčajný život sa vám zrazu neskutočne skomplikuje.“

»»»»»»» Prečítajte si aj: Sama s deťmi. Keď tu nie sú žiadne iné plecia, len tie vaše.

Rozvedená mama je na rozkrájanie

Katka opisuje, koľko veľa energie ju stojí prežiť deň za dňom, lebo je na deti sama.

„Je až absurdné, v koľkých rolách sa pristihnete. Robíte s deťmi úlohy, hráte s nimi futbal, obraciate na panvici palacinky.

Vláčite tašky s nákupom do bytu bez výťahu, chodíte s autom do servisu, montujete nábytok, skladáte stan, do stojanu osádzate vianočný stromček, ktorý ste po schodoch vyniesli na hlave. Občas si pripadám ako Superman, no stojí ma to nadľudské úsilie.“

Dobiť baterky je pre Katku ťažké.

„Nikdy nevypnete. Stále ste v pohotovosti, ešte aj keď sú deti u otca na víkend, spávate s mobilom pri uchu pre prípad, že by sa niečo stalo. Vždy tŕpnete.

Alebo keď vám zavolá, že si ich vôbec nezoberie, lebo má nádchu, hoci deti ho už hodinu čakajú nastúpené v čiapkach a kabátoch. Vysvetľovať im to. Rušiť svoj vlastný dohodnutý program. A potom sa dozviete, že bol lyžovať so svojou novou partnerkou v zahraničí…“

	Prečítajte si aj: Rozvod vám zlomí srdce, vaše deti už nebudú také isté

Je rozvod správne rozhodnutie?

Ako Katka hodnotí s odstupom času svoje rozhodnutie?

„Ako sa hovorí, z dažďa pod odkvap? Asi tak. Od rozvodu som očakávala asi úľavu od nekonečných hádok.

Bola som unavená z toho, že sme sa na ničom nevedeli dohodnúť ako dvaja dospelí ľudia, každý si išiel to svoje. Bývala som večne nahnevaná. Ku koncu mi už na mojom mužovi vadilo všetko. Bola som tak otrávená, že by som nenašla jednu vec, za ktorú by som dokázala byť vďačná. Bola som veľmi nešťastná.

Teraz nemám čas rozmýšľať, či som šťastná, lebo padám na hubu od únavy. Možno je po rozvode šťastnejší môj muž. Jeho som rozvodom odstrihla od povinností, od zodpovednosti a seba vytrestala. Tak to cítim, keď mi je najťažšie.

Ale možno sú štyri roky málo, aby som vstrebala to, ako sa mi zmenil život. Preto ženám rozvod neospevujem. Naopak, odhováram ich vôbec to slovo vysloviť.“

	Prečítajte si aj: Čo robiť, keď muž nepomáha v domácnosti?

(42 hlasov, priemerne: 4,20 z 5)

Loading...