Iste, na vtedajšiu dobu bežné číslo. Bolo skôr výnimkou, ak mala rodina len jedno, či dve. Ale aj vtedy bolo treba obliecť, obuť, nachovať a vychovať všetky.
Moja babka mala 7 detí, ale nikdy som ju nepočula sťažovať sa, že ich mala priveľa.
Väčšinu z nich porodila doma,
len dve najmladšie v nemocnici. Inak žiadne ultrazvuky ani odbery, žiadna predpôrodná príprava, ani cvičenia na fitlopte.
Zato kondičku mala dobrú! Raz ju pôrodné bolesti “chytili” pri kopaní zemiakov, no bolo treba ešte aspoň riadok dokopať. Až potom zbalila poľnú kolísku, z nej vybrala svoje najmladšie, priviazala si ho do pôlky na hruď, staršie deti poslala po babicu, a s nošou nakopaných zemiačkov na chrbte zišla domov do dediny.
Vedeli sa podeliť o spoločnú perinu
Keď sa vydala, najskôr bývali s dedkom v pristavanej izbe u jeho rodičov, v chalupe, kde okrem ich mladej rodinky žilo ďalších 10 ľudí. Potom na prenajatom, kde potomstva pribúdalo.
Postupne si postavili svoj vlastný, murovaný dom s troma izbami – jednou rodičovskou, druhou dievčenskou a treťou chalanskou. Súrodenci v nich však spali po dvoch na jednej posteli prakticky až do dospelosti. Dnes nepredstaviteľné!
Ale nepamätám sa, že by na to niektorý z nich hundral. Naopak, vždy sa vedeli podeliť nielen o spoločnú perinu, ale aj o iné – o sladkosti, darčeky, hračky, … No najmä o kopec spoločných zážitkov, na ktoré radi spomínajú dodnes.
Moja babka mala 7 detí a takisto musela nastúpiť do práce.
Za robotou chodila do mesta do fabriky, kde sa pracovalo na zmeny. Deti naučila samé sa vystrojiť do školy, pripraviť si čo-to pod zub, pomôcť si navzájom.
Samozrejmosťou bolo opatriť hydinu, zajace a prasce. A to tak ráno, ako aj po návrate zo školy.
Babka sa nezaoberala tým, či majú deti spravené úlohy a či sú naučené, nekontrolovala im zbalenú aktovku. Prvoradé boli povinnosti okolo domu, ktoré mal každý. Napriek tomu sa učili dobre, lebo sa učiť chceli. Dievčatá všetky zmaturovali a šli študovať na vysokú.
Nemala parný mop, napriek tomu bolo doma vždy čisto
Babkinou cnosťou bola pracovitosť. Nemala umývačku riadu, ani parný mop a čistiace prostriedky neboli tie z dnešnej reklamy. Vodu bolo treba nosit vo vedrách, lebo vodovod v chalupe nebol. Pralo sa v koryte a riad sa umýval vo vajlingu. Napriek tomu bolo u nich doma vždy čisto, poriadok bol v každej izbe aj na dvore.
Nehrala sa s deťmi edukatívne hry, nedávala ich opatrovateľke
Moja babka si s deťmi nestavala lego, nehrala s nimi edukatívne hry, neučila ich cudzie jazky, nevodila ich na športové krúžky ani do hudobnej. Nedávala ich opatrovateľke, ale všade ich brávala so sebou.
Chodili s ňou do hory zbierať suché drevo, na žliabok po vodu, na roľu, keď bolo treba sadiť a zbierať úrodu. Tam všade mali deti svojich rovesníkov, pohyb, hry aj zábavu. U nich doma sa zas stretávali susedy na páračkách, aby spolu chystali perie na duchny. Nehralo tam rádio, ani telka neblikala v pozadí. Veľa sa však rozprávalo a veľa veľa spievalo.
Nečítala odborné knihy o výchove
Často na babku myslím. Vzdelanie nemala a odborné knihy o výchove nečítala. V kredenci som vždy videla len dennú tlač a zopár ročníkov domovej pokladnice. Napriek tomu všetkých svojich 7 detí vychovala k slušnosti, úcte, pracovistosti a k ochote pomáhať druhým. Ako to všetko dokázala?
Už sa jej to neopýtam,
zomrela vlani, vyše deväťdesiatročná.
Myslím na ňu, keď sa ja brodím rozhádzanou detskou izbou a drahé detváky mi tvrdia, že to oni ne-mô-žu upratať. Keď so školákom sedím každé poobedie pri úlohách a jemu sa tááák nechce. Keď vediem deti na krúžky, ktoré si sami vybrali a tvária sa, ako keby som ich tým mučila.
Myslím na ňu, keď zvádzam každodenný boj s ich vzdorom, odvrávavním a riešením ich žabomyších vojen.
A myslím na ňu aj teraz,
keď som si otvorila fľašu voňavého jablkového kompótu. Zavárala som ho u nej v lete na jej záhrade. Ona vtedy už nevládne sedela v tieni na lavičke a moje deti behali po dvore. Pomedzi hry si ku nej prisadli a ona im rozprávala tie svoje príhody z mladosti, na ktorých sa spolu smiali a strašidelné historky z páračiek, pri ktorých sa tak rady báli.
Čítali ste príspevok v projekte DOBRÝ ČLÁNOK.
