Koniec nášho manželstva bol len otázkou času. Smerovali sme k nemu veľmi dlho, až to dospelo do bodu, v ktorom pohasli všetky nádeje na zázrak. Rozviedli nás.
To obdobie po tom, keď už som mala v rukách rozsudok o rozvode, bolo miestami neznesiteľné.
Dlho som smútila
Človek si myslí, že keď bude mať definitívne za tým, okamžite z neho opadne stres a úzkosť. Bolievala ma hlava zakaždým, keď bolo treba volať rozvodovej právničke. Keď som musela sedieť nad papiermi a účtami kvôli výživnému. Nespávala som, kým trval celý ten bolestivý proces. Už len posledné pojednávanie a uľaví sa ti, opakovala som si.
Nikto ma nepripravil na vlny smútku, ktoré prišli, keď bolo naozaj po všetkom. A už vôbec nie, že to bude trvať tak dlho. Akoby sa vymazali všetky spomienky na to, že náš vzťah zomrel dávno pred tým, akoby som zabudla na všetky škaredé detaily nášho rozvodu. Smútok ma pohltil a nevedela som sa ho striasť ani rok po tom, čo sme už nežili ani spolu, ani vedľa seba.
A potom to ticho
Deti majú dva domovy, ale vždy jeden z nich zostáva opustený. Zo začiatku sa mi to zdalo ako večnosť, keď boli celý víkend, či týždeň u svojho otca. Nevedela som si zvyknúť na ticho, na to, že ich nemám doma. Bola som ako bez ruky, bez nohy.
Zrazu som mala voľno, ktoré som si mohla zaplniť čímkoľvek, vecami, na ktoré nikdy nebol čas, lebo deti, manžel, rodina na prvom mieste. Zrazu som si mohla ísť zacvičiť, ísť do kina, prečítať si knihu, pozrieť si seriál, stretnúť sa s kamoškami, skrátka urobiť si program, aký som len chcela.
Namiesto toho, aby som sa tešila, že dokážem byť sama so sebou, vyčítala som si, čo som za matku, keď mi je dobre bez detí. Prišlo mi to strašne neprirodzené, že to takto nemá byť. Ale… musela som to nakoniec prijať.
Niekedy mám pocit, že mi je samej ľahšie
Sama bez detí, sama s deťmi. Obidve verzie sú svojim spôsobom extrém. Byť „single“ rodičom znamená byť v kuse unavený, lebo všetka práca padá iba na neho. Žiadne delenie povinností medzi dvoch rodičov.
Na druhej strane, keď sa človek nastaví tak, že nikto za neho nič neurobí a že sa musí spoliehať iba na seba, zistí, koľko energie ho predtým stáli všetky očakávania, že si to ten druhý všimne alebo naozaj urobí, na čom ste sa vopred dohodli. Všetky sklamania, frustrácie, hnev, výčitky a hádky sú preč.
Preto teraz dokážem zvládať toľko vecí, koľko som si predtým ani nevedela predstaviť. A žiaľ, musím konštatovať, že samej mi je lepšie.
Peniaze sú zrazu problém
Finančne je to, samozrejme, náročnejšie. Všetko sa zmení, keď už nemáte jeden spoločný účet. Akokoľvek sa môžem na bývalého muža spoľahnúť, že výživné príde na čas a že deťom nakúpi veci aj mimo dohodnutej mesačnej sumy, robím si oveľa väčšie starosti, aby som dokázala zarobiť na všetko, čo potrebujeme. Keď sú deti choré, som oveľa viac v strese, lebo si nemôžem dovoliť len tak vypadnúť z práce.
Stále sa sužujem, aký dopad to malo na deti
Deti sú dôvodom, ktorý niektoré manželstvá udrží pokope, hoci inak by od seba išli tí dvaja dávno preč. Viete, že keď to urobíte, zlomíte im srdce. Rozvod navždy zmení každú rodinu.
Aj keď sa zdá, že deti sú prispôsobivé, že sa dokážu vyrovnať so zmenou v živote azda aj rýchlejšie ako vy, máte pocit, že už nikdy nebudú také, ako pred tým. Často sa pristihnete pri tom, že za ich správaním hľadáte ako príčinu rozvod.
Deti sa môžu chcieť stále vracať k tomu, prečo ocko s mamou už nie sú spolu, prečo sa prestali ľúbiť. A vy sa pristihnete pri tom, že rozprávanie o rozvode je u vás nekonečnou témou, že rozprávate o tom znova a znova, prispôsobujúc detaily veku. Vždy to bude u vás téma. Opýtajú sa aj o desať rokov.
Už nie je mojim manželom, ale vždy bude otcom mojich detí
Po rozvode sme začali celkom odznova. A išlo to strašne ťažko. Niekedy som mala pocit, že to nezvládneme. Že sa spolu nedokážeme ani normálne baviť, nie takým „úradným“ tónom. Potom prišli chvíle, kedy naše dieťa vyhralo zápas alebo sa mu podarilo niečo v škole a obidvaja sme zistili, že máme spoločnú radosť, na ktorej môžeme stavať.
Vždy nás budú spájať najdôležitejší ľudia, ktorých milujeme najviac na svete. Sú to tí istí ľudia, toto máme spoločné. Keď som si to začala pripomínať, naša komunikácia s bývalým mužom sa zlepšila. Chce to veľkú snahu, ale má to zmysel. Nakoniec, ide o naše deti.
Prečítajte si aj: Ja som ho neprestala ľúbiť, on mňa áno
V slabých chvíľkach rozmýšľam, či rozvod nebol chyba
Aj roky po tom, hoci už dokážem žiť samostatne a v princípe, som šťastná a spokojná, predsa len sa raz za čas objaví u mňa moment, kedy spanikárim a pýtam sa, či náš rozvod nebola chyba, či to bolo správne rozhodnutie. Či som tomu mohla zabrániť, keby som sa viac snažila, skúsila ešte to, ono… nakoniec sa musím zastaviť, pretože čo sa stalo, už sa neodstane a zbytočne by som si takýmito úvahami len ubližovala.
Dlho som bola zlomená z rozpadu nášho manželstva. Ak som sa ale znovu postavila na nohy, bolo to kvôli mojim deťom, ktoré milujem najviac na svete. To kvôli nim chcem, aby sme fungovali čo najlepšie, ako sa dá, aj keď sme iná rodina, ako sú ostatné. Ale moja rodina za to stojí!
