Dá sa naučiť plynule cudzí jazyk aj po tridsiatke?

Dá sa naučiť plynule cudzí jazyk aj po tridsiatke? Rozhoduje talent, motivácia alebo dobrý lektor? A existujú k plynulej reči skratky? Pred dvoma rokmi som zainvestovala do vlastnej lektorky a odvtedy dve hodiny týždenne podľa hesla “krv, pot a slzy” sedím za Skypom a učím sa nemčinu.

 

Učiť sa cudzí jazyk ako dospelý

Učiť sa cudzí jazyk ako dospelý študent chce čas aj finančné prostriedky, no a celý internet sľubuje skratky – od jazykového mentoringu, ktorý vám pomôže zvládnuť všetky vychytávky v učení, až po podprahové zázraky a študijné pobyty na Maledivách.

Čo funguje a čo nie, koľko reálne trvá, kým budete hovoriť plynule a čo funguje pri cudzích jazykoch z pohľadu učiteľa som sa spýtala tej najpovolanejšej.

Učíš predovšetkým online. Zameriavaš sa len na dospelých alebo aj na deti?

Deti, aj dospelých, ale deti pomenej. Gro sú dospelí, násťroční a vysokoškolskí študenti.

Aký je najväčší rozdiel medzi detskými a dospelými študentmi?

Sú lektori, ktorí radšej učia deti, mne sa lepšie pracuje s dospelými. S deťmi je potrebné pracovať viac hrou, zisťujem ich hobby, aby boli do učenia zainteresované. Lektor musí byť spontánny, výsledky nie je vidieť tak rýchlo ako pri dospelých. Nemôžete napríklad opakovať cvičenia, s ktorými majú deti problém. Často je hodina s deťmi prípravou na to, čo ich na nemčine čaká v škole.

Ako sa učí dospelý študent?

Na prvej hodine zisťujem, či sa v minulosti učil nemčinu, napríklad na kurze alebo v škole. Zaujímam sa, či má skúsenosti s učením nejakého iného jazyka, či nejaký ovláda. Ďalej ma zaujíma motivácia, kvôli čomu nemčinu potrebuje. Potom robím zaraďovanie pomocou testu, dávam študentovi jednoduché otázky, aby som zistila jeho úroveň. Nakoniec si vyberám postup, akým sa budeme učiť. Napríklad, či pôjdeme úplne od začiatku. Ak má nový študent skúsenosti zo základnej či strednej školy, nechávam hodiny otvorené. Pracujeme podľa toho, ako napreduje.

Na tvojich hodinách sa mi páči, že máš vždy premyslenú tému aj jednotlivé aktivity. Ako sa tvorí výučbová hodina?

Podľa potrieb každého študenta. Ak by sme hovorili o dospelom človeku, ktorý nemá v ničom  zásadný problém, snažím sa, aby sme sa na každej hodine venovali zaujímavým spôsobom gramatike, vyskúšali si ju vo forme cvičenia, napríklad formou otázok a odpovedí. Zaraďujem aj počúvanie a rozprávanie. Je dôležité, aby boli cvičenie zamerané sluchovo, zrakovo aj kognitívne. Aby na hodine bolo počúvanie, čítanie, písanie aj gramatika. Písanie na hodinách občas vynechám, podľa toho, nakoľko ho človek bude využívať a potrebovať. Pri cvičeniach sa snažím, aby boli zakaždým iné. Raz opakujeme gramatiku slovne, inokedy používame obrázky.

Keď som sa začala učiť nemčinu, mala som s ňou skúsenosti len zo základnej školy. V septembri to budú dva roky, čo máme spolu hodiny a pomaly sa blížim k úrovni B1.

Kedy si budem môcť povedať, že už jazyk ovládam dobre?

Čo znamená byť dobrý v nemčine? Ty máš momentálne úroveň A2 až B1. Sem sa počíta mix jazykových schopností. Ako ti ide gramatika, rozprávanie počúvanie. Záleží, čo pokladáme za strop. C1? B2?

Napríklad B2.

To už je úroveň, keď človek plynule rozpráva. C1 naozaj bežne študent nepotrebuje, taký level zahŕňa už aj odborné vedomosti. Ty máš momentálne hodinu dvakrát do týždňa šesťdesiat minút, ak sa nepodarí, tak jedenkrát. Keď ťa porovnám so mnou ako študentkou – ja som nechcela rozprávať, bála som sa niečo povedať gramaticky zle. Ty si naopak typ, ktorý rozpráva, aj keď to nie je stopercentné, ale ostatní by ti rozumeli.

Na našich hodinách pracujeme so slovnou zásobou, ktorú opakujeme, vraciame sa k nej. Človek si nepamätá všetko, ale mozog tie informácie v pasívnej pamäti niekde má. Moja skúsenosť je, že človek po nejakom období začne hovoriť lepšie. Slovíčka začnú naskakovať. Slovná zásoba nie je o bifľovaní, mozog potrebuje čas. Ja sama som začala rozprávať plynulejšie z týždňa na týždeň. Každý má individuálnu hranicu, kedy mozog znalosti pustí a rozprávanie sa začne zlepšovať. Pri tvojom tempe si myslím, že sa plynulejšia reč na úrovni B1 začne od septembra. Veľa vecí a tém už opakujeme. Do konca roka to už bude o niečom inom. Super úroveň verím príde do budúceho mája. Začiatky sú ale ťažké. Mozog získava nové informácie, nabaľuje slovnú zásobu.

To vychádza na tri roky. Je to štandardná dĺžka, kým človek začne rozprávať plynule a získa istotu v nemčine?

Áno. Žiadnych zázračných šesť týždňov v jazyku neexistuje. U teba začalo plynulejšie rozprávanie po roku, po dvoch rokoch sa ti zlepšila slovná zásoba.

Čo je podľa teba základom učenia?

Z vlastnej skúsenosti kontakt s lektorom. U mňa prišlo plynulé rozprávanie po roku a pol, pričom gramatiku som v tom čase mala na úrovni B2. Pomohli mi práve individuálne lekcie s lektorom. Môžete navštevovať aj jazykovú školu, ale postup je pomalší, na hodine poviete len niečo, skôr počúvate, čo hovoria spolužiaci. Dva a pol až tri roky s lektorom je čas, aby človek rozprával plynule.

My máme teraz hodinu dvakrát do týždňa, ten pokrok je potom citeľný. Napríklad rozprávaš, aj keď niekedy potrebuješ viac času na poskladanie vety, vieš sa vynájsť. Veľa robí aj to, či človek pracuje v nemeckej firme, je nútený písať maily v nemčine, musí sa rozprávať so šéfom po nemecky.

Je to obrovský rozdiel oproti študentovi, ktorí sa síce učí jazyk, ale mimo hodín si nepozrie či nepočúva nič v nemčine, hoci len na pozadí. Stačí 15 minút denne, a už sa mu vytvára jazykové prostredie. To neznamená, že bude hovoriť fantasticky po nemecky, ale získava veľkú výhodu. Niektorí moji študenti počúvajú cestou do práce nemecké rádio, púšťajú si nahrávky. Skvelé je, keď sú okrem mňa ako lektora v kontakte s ďalším človekom, napríklad s kamarátkou, ktorá hovorí po nemecky. Veľa spraví aj písomná komunikácia napríklad s kolegom.

Trochu so závisťou počúvam skúsenosti ľudí, ktorí boli na študijnom pobyte, kde sa učili jazyk v domácom prostredí. Ako si vynahradiť nemecké prostredie prirodzeným spôsobom?

Nie je to ani tak o tom nájsť si čas, lebo ten si nájsť vieme. Treba hľadať, čo nás baví. Záleží od každého človeka a jeho denného rozvrhu. Môžete si vyhradiť desať až pätnásť minút pred spánkom. Niečo si popočúvať, zopakovať slovíčka. Existujú aplikácie, kde sa dá nemčina precvičiť hravým spôsobom. Jeden študent sa mi pochválil apkou, ktorá sa mu páčila viac ako Duolingo. Vedel dobre po anglicky a venoval čas tomu nájsť si spôsob učenia, ktorý by ho bavil. V nemčine sa potom posúval oveľa rýchlejšie. Môžeme čítať zahraničné časopisy či pozerať filmy na Netflixe aj s titulkami. Keď pre učenie získame vášeň, zabúdame, že sa učíme.

Čo pri učení dospelého študenta naopak brzdí?

Keď nevie nájsť zanietenie. Berie učenie len ako “musím” a cíti vnútorný tlak. Problém je aj, keď má pocit, že pomaly napreduje, mal by byť už ďalej. Toto je problém, o ktorom sa hovorí veľmi málo. Lektor by mal vedieť, ako s týmito pocitmi študenta pracovať. Pýtať sa, ako sa mu pracuje, čo ho baví, čo mu až tak nesedí, ktorým veciam sa potrebuje venovať viac. Učenie je aj o rozprávaní sa so študentom, ktorý potrebuje spätnú väzbu od lektora, ako vidí jeho pokrok.

Naše spoločné hodiny vedieš klasickým štýlom – rozprávanie, cvičenia, gramatika, učebnica. Ako sa dívaš na alternatívne spôsoby učenia jazyka, ktoré napríklad vynechávajú gramatiku, stavajú len na reči?

Som systematik a takto mi to vyhovuje. Nechcem dehonestovať žiadny spôsob učenia. Môj názor však je, že keď robím koláč, potrebujem múku. Keď chcem hovoriť spisovne, potrebujem gramatiku. Mala som študenta, ktorý mal veľkú slovnú zásobu, plynule rozprával pomerne rýchlo, ale gramaticky veľmi zle. Pýtala som sa ho, kde sa učil rozprávať , a on mi hovoril, že sledoval veľa nemeckých filmov a seriálov. Zafixoval si nesprávnu gramatiku. Odučiť sa ju je veľmi ťažké. Pri rôznych metódach učenia treba byť opatrný, zistiť si o nich čo najviac.

Ako sa dívaš napríklad na metódu jazykového mentoringu – teda, že si študent zaplatí nie aby sa naučil jazyk, ale aby sa naučil, ako sa učiť.

Ako doplnková metóda je to určite dobré, má aj veľa pozitívnych recenzií. Len si človek musí veľa vecí zorganizovať svojpomocne. Pokiaľ však má študent dobrého lektora, mnohé zlepšováky na učenie pozná, odporučí mu ich. Takéto pomôcky môže študent využívať popri hodinách a tým pádom sa učí intenzívnejšie. Môžeme si samozrejme takýto kurz aj zaplatiť, ale stále platí, že to najdôležitejšie je kontakt s niekým iným v cudzom jazyku.

Všetky pomôcky, ktoré použijete na učenie, sú super, ale naozaj si na ne nájdete čas? Neoplatilo by sa namiesto zavedenia pár zlepšovákov investovať čas do hodiny s lektorom navyše? V závere potom nemusíte tráviť s nemčinou toľko času. Jazykový mentoring je dosť orientovaný na samoštúdium, kde vám môže chýbať spätná väzba. Niekomu to však môže vyhovovať, lebo je taký typ študenta.

Nedávno som videla rozhovor so študentom, ktorý v devätnástich ovládal sedem jazykov.  Využil pri tom metódu, keď sa naučil sto najčastejších slov v danom jazyku a tie používal pri konverzácii. Je to zjednodušenie alebo budúcnosť v učení?

Mala som kamarátku, ktorá mala tieto slovíčkové metódy rada. Používala vypisovanie slovíčok, ku ktorým sa potom spätne po niekoľkých dňoch vracala (pozn. redaktora – metóda golden list obľúbená medzi polyglotmi). Ozvala sa však aj mne a navzájom sme sa učili – ja ju nemčinu, ona mňa angličtinu. Chýbal jej totiž partner na rozhovor.

Zvládnuť jazyky spôsobom ako tento študent je o veľkom nadaní a intelekte. Ďalšia vec je, že viaceré jazyky na seba stavbou a štruktúrou vety naväzujú, podobajú sa. Niektorí moji študenti ovládajú dva aj tri jazyky plynule, takže nemčina im nejde ťažko.

Takže akúkoľvek metódu na cudzí jazyk si ako študent zvolím, vždy je to nakoniec o učení?

O učení a opakovaní.

 

Sú knižky ako Nemčina pre samoukov z deväťdesiatych rokov, ktoré mal doma asi každý, už úplne pasé?

Samoštúdium zaberie veľmi veľa času. Chýba tam korekcia, usmernenie vo výslovnosti, v gramatike. Nie každý vie pochopiť všetky gramatické zvraty a frázy, potrebuje niekoho, kto by mu ich vysvetlil. To sa týka aj študentov priamo v zahraničí, ktorí študujú domáci jazyk. Tiež im často chýba niekto, kto by im vysvetlil v rodnom jazyku niektoré pravidlá. Mala som napríklad študentku, ktorá žila v Nemecku, mala dobrú úroveň jazyka. Potrebovala však vysvetliť niektoré gramatické javy priamo v slovenčine.

 

Sú slovíčka alfou a omegou cudzích jazykov?

Áno aj nie. Podľa toho, čo v jazyku potrebuješ a kde sa nachádzaš. Či ideš na nákup do obchodu, otvoriť si účet do banky alebo vybavovať na úrad. Slovná zásoba a základné frázy sú dôležité. Ak ti potom vypadne nejaké to slovíčko, vieš to obkecať. Samozrejme, ak chcem ísť pracovať niekde, kde potrebujem mať zvládnutý jazyk, slovná zásoba jednoducho musí byť širšia.

Ako sa najrýchejšie učia slovíčka?

Ide o to, nakoľko má človek čas si ich opakovať aj doma. Pomáha, ak sa pri rozhovore s lektorom vraciame k tým slovíčkam, ktoré nám robili problém. Zlá vec nie sú preklady, ktoré dostáva študent od lektora na doma. Mne osobne pomáhalo, keď som napríklad sedela v autobuse a popisovala, čo sa okolo mňa nachádzalo. Objavovala som bežné slovíčka, ktoré som nevedela povedať. Alebo som si sama pre seba prekladala vety do nemčiny. Skúsila som chvíľu myslieť v cudzom jazyku. Mne to fungovalo dobre, lebo to boli moje myšlienkové pochody, vystavala som si v nemčine slovnú zásobu, ktorú bežne používam. Ak však máte okolo seba deti alebo kolegov, ktorí vás vyrušujú, veľmi sa to nedá. Na slovíčka majú moji študenti dobrú skúsenosť aj s apkami.

Ktorá metóda podľa teba absolútne nefunguje?

Z vlastnej skúsenosti bifľovanie slovíčok. Zapamätala som si tie, ktoré som si prácne vypísala. Tie nabifľované som si pamätala len do skúšky.

A čo rôzne podprahové metódy učenia, ktoré sľubujú, že za pár týždňov budem hovoriť plynule a bez námahy?

To má podobný efekt, ako keď si v pozadí pustíte rádio alebo podcast. Mozog si niečo z počutého zapamätá. Skúsenosť s tým ale nemám.

Existuje niečo ako talent na jazyky?

Určite áno. S takými žiakmi sa pracuje najlepšie.

 

Takže nie je všetko o práci a motivácii?

Nie. Je to sčasti aj o talente, vtedy ide učenie oveľa rýchlejšie. Motiváciu však treba aj pri talente. Stretla som sa so študentom, ktorý mal nadanie na jazyky, ale bavilo ho niečo iné, po čase učenie nechal tak. Naopak som mala aj študenta, kde ten talent chýbal, ale páčila sa mu forma učenia, videá, ktoré sme pozerali, hry, ktoré sme hrali. V nemčine sa potom dostal oveľa ďalej.

Talent na jazyky odkrývajú sčasti aj inteligenčné testy. Z mojej skúsenosti takým študentom ide väčšinou dobre aj slovenčina, na základnej škole mali jednotky z diktátov. Niekedy učenie nie je ani tak otázka talentu, ale či je študent viac auditívny alebo zrakový typ. Či objaví spôsob učenia, ktorý mu ide najlepšie.

Mám ja talent na jazyky?:-)

Nie si extrémny talent, ale máš motiváciu. Na hodinách sa s tebou výborne pracuje, lebo sa bavíme ľudsky, vieš sa v jazyku vyjadriť, aj keď to nie je stopercentné. Ja ako lektor vidím postupné zlepšovanie.

Akú majú v súčasnej dobe dospelí študenti motiváciu učiť sa nemčinu?

Hlavná motivácia je práca, alebo to vyžaduje zamestnávateľ. Tam si musím ako lektor zvoliť zlatú strednú cestu. Aby som vyhovela požiadavke šéfa, no neodradila ľudí od nemčiny vysokými nárokmi.

A ako je nemčina uplatniteľná na trhu práce?

Po nemeckom jazyku je stále dopyt. Rakúsko a Nemecko máme blízko a mnohí ľudia sa chcú len jednoducho dohovoriť v bežnom živote. Dopyt sa odvíja aj od množstva nemeckých firiem na trhu, v poslednom čase požiadavok na nemčinu pribúda. Po angličtine bol dopyt vždy, už sa berie ako samozrejmosť. So záujmom o nemčinu veľa spravila pandémia koronavírusu. Niektoré sektory ako gastro šli dole a ľudia sa chceli naučiť po nemecky, aby mohli pôsobiť v zahraničí. No a Rakúsko je najbližšie.

Nemám sa báť, že sa toľko učím nemčinu, a za pár rokov ma nahradí umelá inteligencia?

O tejto téme sa momentálne veľa hovorí. Umelá inteligencia by nemala nahradiť človeka, mala by ostať vždy len nápomocnou. Ľudský kontakt je podľa mňa nenahraditeľný. Nedávno vyšiel článok o tom, že sa ohľadom umelej inteligencie sprísnili reguly. Viem, že bol aj prípad, keď umelá inteligencia naviedla muža na samovraždu, práve preto, lebo to tak vyplývalo z jeho životnej situácie. Postrádal sa ľudský faktor. Pevne verím, že nás v budúcnosti nebudú vzdelávať roboty:-).

Inšpirácia na záver. Keby si mal študent nemčiny prečítať po nemecky jedinú knihu, ktorá by to bola?

Veľmi sa mi páčil Parfum od Patrika Süskinda.

Pár študentských postrehov

V septembri oslávime s mojou lektorkou dva roky spoločnej práce, takže je čas bilancovať. Nemčina s lektorom je náročná na čas, financie aj sústredenie. Zvlášť, keď máte ako ja zrejme poruchu pozornosti. Pripravte sa, že nebudete mať čas na ďalšie koníčky, budete musieť oželieť pár dekorácií z Pepca, Oteckov, Mamu na prenájom a aj na dovolenke budete zháňať signál, lebo nemčina. Stalo sa mi aj, že som po dlhom dni na hodine zaspala. Ako dospelá si nemôžem dovoliť od učenia ani prázdniny, lebo by som rýchlo vypadla. Problém je aj využiteľnosť. Ak sa rýchlo nechytáte, alebo pracovne nemáte možnosť jazyk využiť, tak motivácia ide dolu vodou.

ALE! Ak vydržíte, začne vás to baviť. Začnete sa na hodiny tešiť a po čase budete v nemčine prirodzene prepínať a rozmýšľať. Nedávno k nám do práce zavítal cudzokrajný párik. Síce sme hovorili po anglicky, ale mne úplne prirodzene naskakovali odpovede v nemčine, dokonca vyčasované:-).

Čo sa motivácie týka, do nemčiny som sa obula po seriáli Nočný recepčný, kde hotelier Tom Hiddleston hovoril štyrmi jazykmi. Zdalo sa mi to strašne cool a sexi. Že to ako motivácia úplne stačí, je na mne hádam vidieť.