Pole za domom a kýblik namiesto plienky. Ako vyzerá život mamy, ktorá počúva svoju intuíciu?

Katka totiž biomama je. Býva na dedine, kde staršie dieťa behá po poli, chová obrovského psa a píše blog Dedinská mať.

Zlých reakcií sa nebojí

Byť na Slovensku bio sa mi zdá celkom odvážne. Katka však vraví, že sa so zlými reakciami nestretáva. Ani ona nikomu svoje názory nevnucuje.

„Nejako striktne sa nehlásim k titulu biomatky, ja si z toho skôr robím srandu. Z toho, ako sa spoločnosť hneď polarizuje a škatuľkuje.

Keď niektorá mamička čo len trochu vytŕča z radu, nepláva bezmyšlienkovite s prúdom, je hneď onálepkovaná „nadávkou“ – ty biomatka. Tak som si povedala – haha, tak, nech!“ 

Po narodení prvého syna založila Katka blog Dedinská mať, kde sa delí o svoje postrehy so života s Dedinským tatom, Dedinským dieťaťom a Dedinským bábom.

Práve ten spája mamy, ktoré majú záujem o viac informácii o dojčení, nosení či bezplienkovaní detí.

„Začalo to z recesie, celý môj blog vznikol z pretlaku okolia, bol mojou bútľavou vŕbou. Zrazu som zistila, že nie som sama. Že takých mamičiek ako ja je množstvo a postupne si ku mne našli cestu.

Z tej recesie sa stala zodpovednosť. Zodpovednosť za to ukázať verejnosti, že byť biomama nemusí hneď znamenať vyšinutá hipisáčka apriori odmietajúca všetko z nášho moderného sveta.“

Katke sa s negatívne komentáre a kritika vyhýbajú. „Nestretla som sa s jediným negatívnym komentárom na svoju osobu, spôsob výchovy alebo názory. Práve naopak.

Dostávam veľké množstvo správ, kde mi mamičky aj nemamičky vyjadrujú veľkú podporu aj obdiv. A to aj od “nebiomatiek“. Ide len o to, ako čo ľuďom odprezentujete.“

A post shared by Mamablogerka od poľa (@dedinskamat) on Jan 6, 2019 at 4:11pm PST

Čo je BIO?

Možno sú to predsudky, ale slova bio som sa vždy bála. Bola som presvedčená, že znamená obchádzanie obchodov s oblečením, bosé nožičky aj v prvom snehu a vlastne strašnú nudu. Čo znamená, keď je mama bio?

„Už v tehotenstve s prvým dieťaťom som sa naladila na čo najprirodzenejšie vnímanie detského sveta a puta medzi matkou a dieťaťom.

Prirodzené pre mňa znamená naturálne, prírodné, neprematerializované. Tak ako nás matička príroda stvorila. Aby sme hľadali príčiny a riešenia v nás samých, nie v technických pomôckach, ktoré nám svet ponúka. 

Som presvedčená, že pokiaľ ide o zdravú matku a zdravého novorodenca, nič iné než matkinu náruč (šatku), prsník a „kýbliček“ nepotrebuje.

Žiadne monitory dychu, hojdacie kresielka a vyhrievacie položky – to je predsa matka. Nepotrebuje cumlíky, fľaše a náhrady mlieka – to je tiež matka.

Nepotrebuje hromady balíkov plienok, krémy proti zapareninám, rektálne rúrky, kvapky proti kolikám. Na to máte kýbliček. Stačí dať dieťa normálne vypiškať (bezplienková komunikačná metóda).

Všetko krásne funguje. Ale je to zadarmo. Preto s tým nemá nikto záujem ísť na verejnosť.“

Dojčiť sa dá

Máloktorá téma je taká diskutovaná ako dojčenie. Katka to rešpektuje.

„Nechcem sa dostávať do diskusií a sporov v táboroch nedojčiacich mamičiek. To určite nie! Každá, ktorá stojí na druhej strane, vie, či pre svoje dojčenie urobila všetko, čo bola v jej silách.

Každá z nás má tú mieru inú. Rovnako aj psychiku. A dojčenie v značnej miere začína a končí predovšetkým v hlave.

Poviem iba toľko, že som v blízkom okolí zažila prípad, keď by vzdal dojčenie doslova každý. Ale ona nie. Zabojovala. Cez slzy a neskutočnú, niekoľkokrát denne opakovanú bolesť. Trvalo to, ale potom sa spolu predojčili ešte krásne dlhé mesiace.“

A post shared by Mamablogerka od poľa (@dedinskamat) on Nov 28, 2018 at 8:16am PST

Materstvo bez pomôcok

Zaujímalo ma, ako vyzerá každodenný život mamy bez kočíka, pampersiek a milióna drobností. Katka sa smeja.

„Na to sa pýta každý, lebo čaká čosi atypické. Ale podľa mňa rovnako ako deň každej inej mamičky na materskej. Ubehane, ulietane, s vychladnutým čajom od raňajok, mastnými vlasmi a hŕbou neodloženej bielizne.

Nepovedala by som, že môj deň je odlišný. Len sa v rovnakom čase venujem inej činnosti.

Zatiaľ čo bežná mama vymieňa plienku a čistí okakanú pokožku dieťatka, ja sedím na gauči a Dedinské bábo držím nad kýbličkom, nech sa vyprázdni.

Kým bežná mama chystá kočík, fusak a overal, ja Dedinskému bábu nahodím merino bundičku a návleky na nohy, strčím ho do šatky, hodím na nás sveter a bundu a ideme. Bábo si tak či tak vyžaduje plnú pozornosť matky 24/7.

Nejdem tvrdiť, že moja cesta je lepšia alebo múdrejšia. Môžem ale s istotou povedať, že je šetrnejšia k prírode, rodinnému rozpočtu a nárokom na priestor.“

A post shared by Mamablogerka od poľa (@dedinskamat) on Nov 13, 2018 at 4:38pm PST

Mamy najviac zaujíma kýbličkovanie

Termín kýbličkovanie, ktorý používa Katka, odborne poznáme ako bezplienkovú metódu. Na máločo sú mamičky také zvedavé.

„Princíp bezplienkovej komunikačnej metódy je založený na tom, že bábätká sú si vedomé svojich vnútorných telesných potrieb. Dokážu signalizovať potrebu vyprázdňovania (piškania aj kakania).

Začnú sa vrtieť, sú nepokojné, rozplačú sa, alebo sa zobudia. Keď také niečo zaregistrujem, bábätko vyzlečiem a dám v polohe C nad vedierko (umývadlo, záchod) a zvyšok už urobí samé bábo.

Pozorovanie ma presvedčilo, že čím skôr začneme, tým skôr to má bábätko ešte vrodené. Neskôr sa bábätká naučia, že tieto ich signály nikto nevníma a je normálne pustiť to do svojho hniezda (plienky).

A vo vyššom veku ho zase prácne učíme uvedomovať si túto potrebu, aby sa samo pýtalo na nočník. A to teraz nehovorím, aké je kýbličkovanie ako prevencia vzniku kolík a zaparenín.“ 

A čo časová náročnosť?

„Kýbličkovanie samozrejme zaberá viac času, ako keď dieťa pobehuje s plienkou na zadku. Čiže zabijem kvázi viac času, ale má to pre mňa úplne iné benefity – čistá, zdravá, vzdušná pokožka.

Žiadna bolesť bruška, „nevysvetliteľný“ plač. Mám prehľad, koľko toho bábo vypišká. Teda viem aj, koľko vypilo. Najmä spolu však vieme úžasne komunikovať.

Vaše párdňové bábätko vám dá vedieť, že mu treba piškať. Nie je to úžasné? Dáva mi to proste viac. Ja vlastne svojmu dieťaťu rozumiem a pokrývam jeho potreby. To má pre mňa najväčšiu hodnotu.“

A či musí byť Katka neustále v strehu?

„Čím je dieťa väčšie, tým sa intervaly predlžujú. Závisí to od toho, koľko dieťa vypije, či je hore, alebo spí. Ale zoberme to tak, že každých 30 až 60 minút.“

A post shared by Mamablogerka od poľa (@dedinskamat) on Jul 31, 2018 at 4:41pm PDT

Intuícia aj kompromisy

Katka však vie urobiť aj kompromisy. Kým pri prvom dieťati poctivo bezplienkovala aj v noci, teraz sa rozhodla trochu ustúpiť. Pretože často dlho do noci pracuje a potrebuje sa vyspať, má bábätko na noc jednorazovú eko plienku.

V strave je Katka prísna. Staršie dieťa napríklad nejedáva bežné sladkosti z obchodov.

„Keksíky, čokoládky, brumíky a cukríky náš syn ešte nemal. Vysvetlili sme mu, že sú to nezdravé sladkosti a nie je dobré ich jesť. Keď ho chceme odmeniť nejakou sladkosťou, siahneme po raw tyčinkách alebo tyčinkách zo sušeného ovocia a orechov.

Keď máme chuť na sladké, upečieme si niečo doma. Na cesty mu balím ovocné kože, sušené jabĺčko či domáce výživy.“ 

Bio mamičky som si predstavovala v batikových sukniach a ponorené do haldy knižiek o výchove a zdravej strave. Žeby ďalší predsudok?

„Nesledovala som trendy, nečítala knižky ani mamičkovské poradne na internete. Na to som príliš lenivá,“ hovorí Katka. 

„Až spätne som začala prichádzať na to, že reprezentujem „istú vzorku“. Všetko, čo robím, vychádza zo mňa a mojej intuície.

Čo ako cítim, čo mi je vlastné, čo svojím sedliackym rozumom považujem za správne. Každá máme inú mieru toho, čo je pre koho to pravé. A to ja nikomu neberiem.“

(16 hlasov, priemerne: 4,30 z 5)

Loading...