Radosť odkukaná od detí

Za tvojím menom sa skrýva  napriek oficiálnej kolónke „MD“  množstvo pracovných rozmerov a   pracovných „detí“. Ako si na tom s časom pre tie svoje, v určite neštandardnom počte?

Okrem najmladšej Jordanky  Laury (7 mesiacov) majú už všetky naše dietky škôlkarsko-školácke povinnosti. Keď prídu s tatom domov, snažím sa tu byť pre nich, ale to neznamená, že by som tým prichádzala o „svoj život“. Robíme takmer všetko, čo sa dá, spolu – aj spolu s tatinkom.   Či je to varenie, upratovanie, prípravy na rôzne akcie… (Deti absolvovali s nami v bejbyšatke koncerty, divadelné predstavenia, všelijaké dobrodružstvá.)  

Rozprávam im o svojej práci, keď sa pýtajú. Pomáhajú mi vymýšľať, tvoriť, fotiť… Vlastne sa hráme, a pri tom je často aj úžitok pre iných. Zistila som, že život s príchodom detí nekončí – v mojom prípade, naopak, začal veľmi intenzívne,  až adrenalínovo. (Chalani ma naučili korčuľovať, vyrobiť pár efektných chemických pokusov,  strieľať  z luku, vďaka nim som zvládla „tarzaniu dráhu“ vo výške  6metrových stromov  6 týždňov po pôrode Johanky, nočný výlet v lese – takmer sme zablúdili; mám prečítané dve časti Troch pátračov, encyklopédie o vlakoch, ponorkách  a knihu o hovienkach, vďaka Johankinej tanečnej mánii mám zase príležitosť dosýta si denne zatancovať – jasné, že sme boli už aj na zumbeJ a viem, aký je to pocit mať 30 ružových sponiek vo vlasoch,  no jednoducho zažívam veci, ku ktorým by som sa zrejme bez detí  inak nedostala…

A to chcú chlapci v blízkej budúcnosti  niekam letieť a niečo splaviť… Uvidíme, čo si na nás pripraví najmladšia  Jordanka.)  

Deň každej mamy má bez rozdielu 24 hodín. Vnímam to tak, že ide o kvalitu – aby som to nielen s deťmi „nejako prežila“, ale užila si, a oni so mnou a s manželom.  Prosto rodina.

Pribudne do rodiny Jokelovcov ešte nejaké „J“?

Keď nedávno u nás nakrúcal TV štáb jednu detskú reláciu, naši drobci na túto otázku odpovedali, že by chceli  ešte bračeka a sestričku. Majú svoje nároky, J. Ale v Biblii je ešte veľa krásnych mien na J. Len z prvých 250 stránok  Starého Zákona som si vypísala okolo 50 mužských mien na J.

Keby sme špicľovali, aká mama je teta Martina Jokelová –Ťuchová, čo by nám tie tvoje deti „bonzli“?

Predsa najlepšia na svete! Rada by som sa ich spýtala, no teraz už spia.

Máš veľkú rodinu a aj tvoj deň má 24 hodín. Na výške vás to asi neučili, tak daj svoj maminovský recept na to, ako to všetko zvládaš a ako sa nezblázniš…

Keď ma chytá panika z kôp bielizne túžiacej po vyžehlení či z pohľadu na zákutia bytu čakajúce na upratovaciu čatu, snažím sa opakovať si v duchu priority. Nechcem otročiť upratovaciemu nutkaniu, ale premyslieť a udržať si aspoň aký-taký systém, aby sa dali veci (i  tie nečakané, ktoré vedia vymyslieť len deti) vyriešiť čo najrýchlejšie, prakticky, s pokojom.

A snažím sa pripomínať si rovnicu, že spokojná mamina=spokojné deti. To sa týka aj mojej „vnútornej jaskyne“, nejakého pohybu (rada plávam), stretnutí s kamarátkami , napĺňania pracovných výziev, ktoré ma bavia alebo len-tak  hačkovania pri filme.  Naučila  som sa povedať manželovi , vieš čo, už si šliapem po svojej „hranici“ a potrebujem ťa v tejto a v tejto veci, lebo nevládzem. 

Vedieme deti k samostatnosti (to sme zas pri pedagogike Marie Montessori) a okrem toho, že im to dodáva radosť a sebadôveru, nám rodičom to zjednodušuje život.  Nezabudnem na Jonatánove nadšenie, keď si  v jednu sobotu ako 2-ročný urobil sám kakao a obslúžil aj staršieho Jakuba. Urobiť si kakao znamenalo preň – presunúť  stoličku ku chladničke, vytiahnuť škatuľu mlieka, nožnicami ju otvoriť, naliať mlieko do pohára, z vyššej skrinky si vybrať kakao a zmiešať, presunúť si zase stoličku k mikrovlnke, zohriať a utrieť prípadné vyliate kvapky a odložiť  zvyšné mlieko do chladničky… Bol na seba taký hrdý! Nikdy by sa to nestalo, keby sme mu predtým nedali šancu učiť sa po krôčkoch robiť veci samostatne. V to ráno sme z postele načúvali, ako to v tej „kakaukovej kuchyni“ dopadne, ale napokon sme mohli  pokojne dospať rušný týždeň.