Alžbeta II. milovala len jedného muža

Elizabeth Alexandra Mary Windsor

Také bolo celé meno princeznej Lilibet, ktoré dostala pri krste. Narodila sa 21. apríla 1926, v čase panovania svojho dedka, kráľa Juraja V. Nikto vtedy netušil, že raz sa stane kráľovnou.

Jej otec, princ Albert, nesmelý mladý muž s rečovou vadou žil tak trochu v tieni svojho staršieho brata, korunného princa Eduarda. Ten sa však postaral o parádny škandál v britskej monarchii, keď si zaumienil vziať si dvakrát rozvedenú Američanku. Po smrti svojho otca sa preto vzdal kráľovských povinností a abdikoval na trón.

Z druhorodeného Alberta sa v roku 1936 nečakane stal kráľ Juraj VI. a z desaťročnej Alžbety korunná princezná. 

Útulný domov, láskyplná rodina a dobrá výchova

O vzťahu Alžbetiných rodičov sa hovorí ako o harmonickom, plnom úcty a podpory. Jej otec si do dospelosti niesol následky tvrdej výchovy, ktorá sa mu dostala v detstve, preto mu veľmi záležalo na tom, aby jeho dcéry vyrastali v láskavom a pokojnom prostredí.

V Alžbetiných spomienkach sa objavovali bezstarostné chvíle s rodičmi a mladšou sestrou, hranie kariet, plávanie, výlety na bicykloch, pikniky a samozrejme, kone.

Pestúnka sestrám pravidelne organizovala stretnutia v paláci v kruhu starostlivo vybraných rovesníčok, s ktorými sa mali kamarátiť, ale brávala ich aj na potulky mestom. Matka učila dcéry čítať a modliť sa a neskôr im zabezpečila učiteľov. Dôraz kládli na všeobecné vzdelanie, kritické myslenie a cudzie jazyky.  

Na koni a v klobúku

Oboje pre kráľovnú tak typické! Ale nie od malička. Klobúky ako dieťa vraj neznášala. Celkovo ju vtedy móda veľmi nezaujímala a nebavili ju ani iné, od dievčat vyžadované zábavky, ako napríklad vyšívanie.

Milovala však kone. Svojim hračkárskym poníkom česala hrivy a hrala sa s nimi na dostihy. Keď mala štyri roky, od dedka dostala svojho prvého naozajstného koňa. Bol to pony Peggy a jazdenie sa stalo jej celoživotnou vášňou.

V sedle sa objavovala nielen na súkromných vychádzkach, ale aj pri rôznych ceremóniách. Neskôr kone Jej Veličenstva ovládli takmer všetky klasické britské dostihy. Rovnako rada mala psov, aj tí prirodzene patrili do jej spoločnosti. 

Alžbeta a Philip

Kde si princezná našla svojho princa? Philip bol členom gréckej a dánskej kráľovskej dynastie a na svadbe svojej sesternice sa prvýkrát stretol s Alžbetou. Boli ešte deti, ona mala osem, on trinásť rokov, takže o nejakej veľkej láske tu ešte nemožno hovoriť.

Tá zaiskrila až o 5 rokov neskôr, keď v lete 1939 Alžbeta sprevádzala svojho otca na návšteve námorníckej školy, kde bol 18 ročný Philip kadetom. Krátko na to však vypukla vojna a Philip sa zapojil do služieb Britského kráľovského námorníctva, čo bolo sympatické najmä Alžbetinmu otcovi. Mladí boli v spojení cez listy a po skončení vojny sa zasnúbili.

Svadobné zvony

Rodina však s prijatím Philipa za svojho zaťa váhala. Vysoký štíhly sveták nebol prototyp anglického džentlmena, problematická bola aj jeho rodinná anamnéza. So svadbou nakoniec rodičia nevesty súhlasili, no snúbenci museli čakať ešte rok, kým sa Alžbeta stala plnoletou.

Philip sa vzdal svojich titulov, ktoré mu prislúchali ako gréckemu princovu a dištancoval sa od svojich nemeckých príbuzných. Prijal britské občianstvo aj príslušnosť k anglikánskej cirkvi. A prestal fajčiť. Prijatím za člena kráľovskej rodiny sa z neho stal vojvoda z Edinburgu. Alžbeta neprijala manželovo meno a jej priezvisko mali niesť aj ich deti.

V povojnových rokoch sa však krajina zmietala v ekonomickej kríze a ani šľachte nedovoľovala priveľmi hýriť. Systém prídelových lístkov sa týkal aj kráľovskej rodiny a Alžbeta si ich vraj šetrila, aby si mohla zadovážiť svadobné šaty.

Tieto „skromné“ šaty jej šili 3 mesiace a pri ich tvorbe sa návrhár inšpiroval Botticelliho Primaverou. Boli zo saténu a tylu, ozdobené 10 tisícom perál. Svadobné zvony im zneli vo Westminsterskom opátstve, privítali 2 000 hostí a prostredníctvom BBC ich svadbu sledovalo 200 miliónov divákov.

Manželkou, matkou a kráľovnou

Prvé roky mladomanželov vyzerali ako selanka. Nejaký čas žili na Malte, kde Philip pracoval pre britské námorníctvo. Narodil sa im syn Charles a dva roky po ňom aj dievčatko Anna. O deti sa v Londýne starali pestúnky.

Charles v dospelosti priznal, že mesiace odlúčenia od mamy boli ťažké, Alžbeta to však brala ako samozrejmosť – byť blízko svojho manžela a reprezentovať krajinu. Na cestách po Afrike ju zastihla aj správa o predčasnom úmrtí jej otca, kráľa Juraja VI. Ešte v ten deň bola oficiálne vyhlásená a následne v júni 1953 korunovaná za britskú kráľovnú a hlavu Spoločenstva národov Commonwealthu.

Bola to radikálna zmena v jej osobnom živote. Mala 25 rokov a dve deti. Zmenilo sa veľa aj pre jej manžela, akoby si vymenili úlohy. Na korunovácii Philip kľačiac vyznával kráľovnej oddanosť a poslušnosť.

Odišiel z námorníctva a svoju manželku sprevádzal pri cestách doma aj po svete. Zrejme sa so svojím novým postavením museli obaja nejaký čas vyrovnávať. Po desaťročnej prestávke im opäť pribudli do rodiny deti, synovia Andrew a Edward.

Kráľovská dôstojnosť a škandály princov

Na fotkách a filmových záberoch pôsobili vždy ako uhladená rodinka. Manželský pár sa na verejnosti správal distingvovane a rezervovane. Veľa sa však hovorilo o Philipovej prchkej povahe a románikoch so ženami. Alžbetu zas dávali médiá dokopy s istým lordom, ktorého však ona vnímala ako svojho dobrého priateľa a spoločníka.

Na verejnosti svoje problémy nepretriasali. Údajné zálety svojho manžela Alžbeta nekomentovala a on sa viackrát vyznal, že si svoju ženu váži pre jej tolerantnosť. Spájal ich zmysel pre povinnosť, veľa sa spolu smiali a napriek všetkému si udržali obraz stabilného manželstva. Reprezentovali starú školu a dôstojnosť kráľovského páru.

To sa už o generácií ich detí povedať nedá. Deväťdesiate roky minulého storočia mal z čoho ťažiť bulvár. Princezná Anna sa im síce ako prvá postarala o vnúčatká, ale s manželom sa rozviedla a vydala sa druhýkrát.

Po mnohých spoločenských a sexuálnych škandáloch sa rozpadlo aj manželstvo princa Andrewa a temperamentnej Fergie. A azda najviac boli pretriasané problémy v rodine Charlesa a Diany, kde sa výrazná časť verejnosti postavila práve na stranu obľúbenej princeznej.

Prijatie

Tieto udalosti boli skúškou kráľovninej trpezlivosti, diplomacie a snáď aj určitého prehodnotenia osobného prístupu. Nové milénium jej postupne prinieslo pokoj a vyrovnanie, momenty šťastia aj smútku. Jej matka oslávila storočnicu a krátko na to zomrela.

V kráľovskom paláci sa opäť schyľovalo k svadbám. Znovu oženila korunného princa aj oboch jeho synov a prijala fakt, že ani jedna z neviest nemala modrú krv. Úprimne sa tešila z pravnúčat, opäť zhlboka dýchala pri medializovaných škandáloch svojich potomkov a na večnosť vyprevadila svojho manžela. Skonala rok a pol po ňom ako 96 ročná, po 70 rokoch svojho panovania. 

(5 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...