Božena Němcová vštepovala prostredníctvom Babičky hodnoty rodiny, viery a úcty generáciám detí.
Zromantizovaná babička a nešťastný vydaj Božena Němcová sa narodila v roku 1820 zrejme vo Viedni, hoci presný dátum ani miesto nie sú isté.
Okolo jej narodenia sa vedie množstvo sporov a niektorí historici predpokladajú, že v skutočnosti mohlo ísť o adoptované dieťa zo šľachtickej rodiny, ktoré pochádzalo z nemanželského pomeru.
Jej skutočné meno bolo Barbora Panklová a Božena bol len pseudonym , ktorý používala pri vydávaní poviedok a básní.
V každom prípade Božena vyrastala v dedinke Ratibořice v rodine kočiša a krajčírky. Obaja pracovali pre šľachtickú rodinu, ktorá tu mala letné sídlo, takže otec trávil väčšinu roka vo Viedni. Za ženou a štyrmi deťmi prichádzal len na letné prázdniny .
Kvôli rodinným pomerom sa do rodiny prisťahovala Boženina babička, ktorá sa stala predlohou knižnej postavy .
Skutočná babička však u vnúčat vydržala len chvíľu. Nevedala sa znieť s dcérou, a preto sa presťahovala o pár domov ďalej. Ani Božena s babičkou nemala vrelý vzťah , ale obe mali razantnú povahu, a v dospelosti na ňu často spomínala.
Božena získala dobré vzdelanie, hovorila po nemecky a vďaka priazni šľachtickej rodiny mala prístup do zámockej knižnice a naučila sa hrať na klavíri. Keď mala 17, rodičia jej našli o 15 rokov staršieho ženícha, úradníka Jozefa Němca a od rodiny sa osamostatnila.
Zrodila sa spisovateľka Dohodnuté manželstvo nebolo v tom čase prekvapivé. Nebolo síce šťastné, ale manželia mali postupne 4 deti, a pre Boženu bolo z hľadiska spisovateľskej kariéry zásadné.
Jozef Němec bol národovec, a to mu prinieslo v práci veľa problémov. Čo by mu iná žena netolerovala, to si Božena vážila. Keď prišlo na najhoršie a rodine hrozil hlad, pretože sa jej muž dostal do problémov s rakúskymi úradmi, snažila sa sama získať peniaze.
Jozef Němec zas manželku povzbudil, aby čítala aj českých tvorcov a skúsila písať, hoci v tom čase bolo bežné, že sa ženám nedovolilo jedno ani druhé.
Okrem toho využil svoj prístup do vyššej spoločnosti, kde brával aj manželku, a zoznámil ju so všetkými dôležitými národovcami a vplyvnými mecenášmi, ktorí umelcov sponzorovali.
Jan Vilímek Milenci, bitky aj životné tragédie Manželstvo napriek vzájomnej podpore šťastné nebolo. Jozef Němec bol násilnícky a jeho žena naňho niekoľkokrát volala políciu pre domáce roztržky. Ku koncu života už žili oddelene.
Nič dlžná mu nezostávala ani manželka. Medzi priateľmi stále hľadala toho pravého. Ako sama priznala, každý muž, ktorý ju očaril, ju rovnako rýchlo aj omrzel.
V listoch sa priateľke zverila, že v každom našla niečo – v jednom krásu, v inom múdrosť, v ďalšom ducha, no narozdiel od lásky k deťom sa jej zdá, že k láska k mužom je nakoniec odsúdená na neúspech.
Pre lásku sa Božena vytrápila viac než dosť, no najviac si odtrpel jej muž. Rodina sa usídlila v Prahe, no Jozef Němec strávil časť kariéry aj na Slovensku ďaleko od Boženy a detí.
Z tohto obdobia sa zachovalo veľa listov, ktoré boli plné vyznaní lásky. Keď sa však vrátil domov, nezhody pokračovali. Božena sa posťažovala priateľom, že to je údel chudobných – narozdiel od bohatých si nemôžu dopriať toľko cestovania a voľnosti, koľko by manželský vzťah potreboval, a to láske škodí.
Keď bolo Jozefovi Němcovi na Slovensku dlho, presvedčil ženu, aby prišla za ním, hoci Božena bola proti. Práve tu ich zastihla správa o chorobe syna, ktorý o chvíľu na to zomrel na tuberkulózu.
Němcová upadla do ťažkých depresií. V tomto čase začala premýšľať, ako dať na papier svoje spomienky na detstvo. Takto vznikla najprv poviedka, neskôr román Babička.
»»» Prečítajte si aj: Agatha Christie. Poznáte jej životný príbeh ?
Shutterstock Talentovaná a bez peňazí Rodina Němcových sa celý život trápila nedostatkom peňazí, napriek tomu, že sa Božena snažila prispieť do rozpočtu aspoň písaním.
Němcová pochopila potreby hľadať pre Čechov príbehy , ktoré im boli blízke a lokálne, preto zbierala staré rozprávky a povesti.
Tie napísala novým jazykom a pridala mravné ponaučenie, takže si získala priazeň nielen bohatých rodičov, ale aj cirkvi. Práve odtiaľ dostávala v ťažkých časoch peniaze, aby mohla tvoriť a mala aj na živobytie rodiny, hoci mnoho veriacich s jej osobným životom nesúhlasilo.
Božena Němcová bola síce talentovaná, no nie najlepšia hospodárka, a množstvo peňazí minula na podporovanie študentov, za ktorých neraz platila nájomné, a pozývala ich na domáce večierky.
Túžila cestovať, ale nikdy na to nemala dostatok peňazí. Preto si vážila príležitosť prísť sama na Slovensko, kde zbierala národné rozprávky, a zoznámila sa aj so štúrovcami, ktorých vraj veľmi očarila.
Keďže Němcovci boli veľmi aktívni v národných otázkach, nevyhli sa sledovaniu, represiám ani domovým prehliadkam. Úrady im kontrolovali listy, Božene odmietali vo vydavateľstve rukopisy a jej mužovi pozastavili na čas plat. To všetko sa dorazilo na atmosfére v rodine a napätie sa stupňovalo.
Aká mama bola Božena? Němcovci mali 4 deti. Najväčšiu radosť im robili synovia. Po smrti najstaršieho sa Božena zamerala na syna Jaroslava, ktorý mal výtvarný talent.
Chcela, aby študoval na zahraničnej univerzite, a za veľkej podpory priateľov sa jej podarilo získať dosť peňazí, aby vycestoval. Syn sa však čoskoro vrátil domov zúfalý a bez peňazí, pretože si nákladný život nemohol dovoliť. Jozef Němec sa na syna a manželku hneval, a čoskoro sa definitívne rozišli.
Božena mala aj dcéru, ktorá v detstve prekonala zápalové ochorenia. Na tvári jej zostali jazvy a znehybnela jej ruka. Stala sa z nej však šikovná krajčírka a o mamu sa napriek Boženinmu slabému záujmu poctivo starala až do smrti. Hoci sa nikdy nevydala, podarilo vsa jej vyštudovať za učiteľku. Neskôr porodila nemanželského syna, ktorého sa po narodení vzdala.
Shutterstock Tragická smrť a slávny pohreb Spisovateľka mala dlhé roky problémy s krvácaním, ktoré zostávali neliečené. Život v chudobe a často aj o hlade jej veľmi nepomohol. Krátko po dokončení Babičky sa jej zdravie zhoršilo a v roku 1862 ako 41- ročná zomrela v pražskej nemocnici, pravdepodobne na rakovinu .
Českí národovci jej pripravili nákladný a honosný pohreb, ktorý bol vo veľkom rozpore s tým, v akej chudobe najmä posledné roky života strávila.
Zúčastnilo sa ho množstvo ľudí, čo prispelo k jej posmrtnej sláve a legende o Barunke, dievčatku z českej dediny, ktoré vyrástlo obklopené láskou a vrúcnosťou. Ani jedného si neužila a žila inak, ako kázal ideál z jej najslávnejšej knihy.
A práve to českých divákov pri pohľade na Aňu Geislerovú a Annu Kamenikovú v úlohe Boženy Němcovej tak nahnevalo.
»»» Prečítajte si aj: Mária Terézia – panovníčka, manželka, matka .
Loading...