Čo to bol prosím za skvelý nápad, že školáci majú dvojmesačné voľno? Dvojmesačné prázdniny na regeneráciu síl?
Asi by som sa takto nepýtala, mať tak o tri desiatky rokov menej, vtedy sa mi to zrejme páčilo – i keď si dosť dobre nepamätám, čo sme tie dva mesiace robili. Lietali okolo činžiaka, išli do tábora, k babke na dedinu… a zdalo sa nám to strašne krátko, tie dva mesiace.
shutterstock
A prečo to tu vlastne riešim a pýtam sa na vec, ktorú zrejme aj tak nezmením?
Lebo proste nemám kam s tými deťmi na tie dva mesiace! Minule som volala s kamarátkou a pýtala som sa, čo preboha s nami robili naši rodičia tie dva mesiace?
Prišli sme na to, že teda sme išli na trojtýždňový pioniersky tábor z matkinej alebo otcovej roboty, potom dva týždne u jednej babky, dva týždne u druhej babky a posledný týždeň sme strávili dakde s rodičmi, tí čo sa mali lepšie možno aj dakde pri mori, alebo aspoň na Rujane (to je síce tiež pri mori, ale takom dosť studenom …)
A rodičia po tomto záťahu boli pravdepodobne dosť oddýchnutí, pretože nás v podstate celé leto nevideli a dobre sa zregenerovali.
zrelá ísť sa ubytovať na Cajlu (alebo do nejakého iného ústavného zariadenia).
Moje deti školoupovinné, ale ešte trochu malé na to, aby celé dni boli doma samé, nemám komu požičať. Tábory, ktoré odbremeňovali rodičov a takmer všetko na nich išlo na triko socialistického zamestnávateľa sú dávno v čudu.
Jednak ma moje deti s ideou tábora zrušili (lebo teda sú vekom skôr pri maminej sukni a tatových gatiach, než v teenagerskom ošiali skvelého voľna bez dozoru rodičov), druhák teda netuším, ako by som tie tri týždne v tábore zaplatila.
Nie sme na hranici sociálnej núdze, ale ceny pobytových táborov začínajú niekde pri 140 evri za dieťa, čo keď zrátam so všetkými vreckovými, dokupovaním potrebnej táborovej výbavy a iného … pri troch deťoch na tri týždne …
Služby babičkinej záhrady žiaľ naša rodina nemá vo výbere. Jedni starí rodičia už nie sú, a tí druhí sami potrebujú pomoc a nie malých čertíkov, ktorí sú v bdelom stave v jednom kuse v pohybe.
Ak chceme ísť na rodinnú dovolenku, teda akože všetci, aj s tatom, tak zvyšnej dovolenky už veľa neostáva, aby sme sa v ostatných dňoch pri deťoch prestriedali.
shutterstock
Poradí mi prosím niekto, ako mám tie dva mesiace prežiť?
A nezblázniť sa pri tom? O tom, že by som bola nejak zregenerovaná ja, sa hovoriť nedá. Riešiť kde aktuálne a s kým budú, variť každý deň, vymýšľať program (nie som táborová vedúca a tvorivosť mi rýchlo dochádza :-)), vyjednávať, keď sa im dačo nepáči …
Ale keď už opomeniem seba, tak čo s tými deťmi? Máte niekto nejaký skvelý typ, ktorý si môžem apdejtnuť o rok? Neverím, že som jediná podobne postihnutá. Tak mi prosím povedzte, ako to robíte vy.
Ja sa už pomerne teším na ištitucionalizovaný september, kedy zase všetko bude mať svoj poriadok a čas. A rozmýšľam, či napíšem do parlamentu, aby sa zamysleli nad tým, že dvojmesačné prázdniny sú v dnešnej dobe OUT!
