Hľadám vzťah. Zn. s dvomi deťmi

„Na vysokej škole sa mi páčil jeden vyučujúci,“ začína svoj príbeh Maja. „Nebol o veľa starší, ale už mal za sebou slušný rozbeh kariéry. Vlastnú advokátsku kanceláriu, úväzok na škole. Rovnako rýchlo sa stihol oženiť, splodiť dieťa a rozviesť sa. Nevyšlo mu to. Stále však túžil po rodine.

Pamätám si, že moji rodičia mi ho vtedy rovno zatrhli, že s takým nemám strácať čas. Že sú to od začiatku komplikácie, ktoré nepotrebujem. Tak som to skončila ešte skôr, ako to začalo. A teraz sa mi to vrátilo.“

Maja je dnes rozvedená, má dvoch synov, ktorí sú na prvom stupni základnej školy. Bývalý manžel si stihol založiť novú rodinu ešte počas ich manželstva. Nasledoval bolestivý rozvod, obdobie majetkového vysporiadania, delenia si starostlivosti o deti.

Po dvoch rokoch je už z najhoršieho vonku, myslí si Maja, ktorá si ako tak zvykla na iný stav, či status rozvedenej maminy na takmer plný úväzok. Sú však veci, ktoré jej v tejto roli chýbajú a len tak ich nahradiť nie je jednoduché.

Jeden príjem plus výživné je málo

„Exmanžel mi posiela 300 eur mesačne na jedného. Inak ani cent navyše, žeby im, ja neviem, kúpil zimné topánky alebo prispel na vreckové. Ja som síce právnička, ale v štátnej správe som dieru do sveta neurobila.

Vždy som si hovorila, že rodina je dôležitejšia ako kariéra a že chcem radšej tráviť viac času s deťmi. Mať možnosť odísť z práce o štvrtej, pol piatej, nie o ôsmej, o deviatej večer, ako moje spolužiačky, ktoré sú veľmi úspešné, ale trávia v robote aj štrnásť hodín denne.

Keď je v rodine druhý príjem, je ľahšie urobiť toto rozhodnutie. Teraz mi tie peniaze chýbajú. A nielen peniaze. Chýba aj druhý rodič, ktorý je s deťmi každý deň, nie dva víkendy v mesiaci,“ smutne pokrčí plecami.

Časom by chcela skúsiť zmeniť prácu, len musia byť chlapci o niečo väčší. Býva často doma na očeerkách a je rada, že má okolo seba chápajúci, podporný kolektív. Len je to ľahšie, keď je aj druhý rodič k dispozícii každý deň. Takto je na to sama.

Logicky, Maja preto často dostáva otázky, či to plánuje zmeniť. Nebráni sa ani novému vzťahu, ale ako vraví, je to zložité.

„Použitá“ žena

„Mám „zaujímavé“ skúsenosti s mužmi, odkedy som rozvedená. Nový kolega ma pozýval na obed dovtedy, kým nezistil, že mám dve deti. Už stihol priviesť do druhého stavu mladšiu, samozrejme, bezdetnú kolegyňu. Vyjadril sa, že ona nebola použitá. To ma zamrzelo. Spomenula som si na seba, keď som bola mladá. Tiež som mala všetko pred sebou. Človek sa neubráni sebaľútosti, že o niečo prišiel, že naskočil na zlý vlak,“ zamýšľa sa Maja.

„A niekedy sa zdá, že život má s nami ešte rôzne plány a pripraví nám prekvapenia, aké sme nečakali. Napríklad, keď som sa po rokoch náhodne stretla so spolužiakom zo strednej školy. Tam ešte prichádza možno aj ten moment, že sa človek vráti do svojej mladosti, môže rozmýšľať, aké by to bolo, keď… a hovorí si, že možno je to znamenie. Druhá šanca. No akurát som si poplietla hlavu.  Spolužiakovi veľmi rýchlo došlo, že mu to takto nevyhovuje, že on chce partnerku, ktorá sa mu bude venovať častejšie ako každý druhý víkend. A ukončil to cez esemesku.“

To je však možno ešte lepší prípad, konštatuje Maja, ktorá zistila, že niektorí sa nezmôžu ani na to.

Ghosting a obťažovanie

„Dnes je vo vzťahoch veľmi moderný ghosting. Dvakrát sa mi stalo, že sa potenciálni partneri bez jediného slova vyparili. Aj jedno dieťa je kontrolka, ktorá sa rozbliká každému súdnemu chlapovi, nie ešte dve. Ako hovorili moji rodičia, sú to komplikácie, ktoré vo vzťahu nepotrebuješ.“

A čo najnepríjemnejšie sa jej stalo? „Keď ma obťažoval manžel mojej kamarátky. Viezol ma od nich domov a v aute mi položil ruku na koleno. Vraj kedykoľvek môžem zavolať, že mám voľný víkend bez detí, on si urobí čas na otočku u mňa. Nazval to výpomoc osamelej žene.“

Keď po týchto zážitkoch dostane Maja otázku, prečo si nehľadá partnera, občas ju to zamrzí, pretože dotyčný, ktorý sa pýta, vôbec netuší, ako to môže byť komplikované.

„Hovorí sa, že keď sa jedny dvere zatvoria, iné sa otvoria. Ja som mala dlho pocit, že som sa zasekla v otočných dverách. Párkrát som si aj riadne tresla do nich hlavu, keď z ničoho nič zastavili. Ale raz sa možno usmeje koleso šťastia aj na mňa. Len niekedy by som bola možno radšej, keby sa ostatní nevypytovali, kedy si niekoho nájdem. Cítim sa potom pod tlakom, že som neschopná alebo že niečo musím robiť zle. A pritom to tak vôbec nie je. Len to chce čas. Ako vždy všetko v živote.“

(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...