Pochádzala z maličkého pruského kniežactva a volala sa Sofia Frederika, no do dejín vstúpila ako Katarína Veľká. Vyrastala v protestantskej rodine, no vládla pravoslávnej zemi. Bola ženou, no podmanila si armádu. Nebola potomkom Romanovcov, no stala sa jedným z najväčších panovníkov tejto dynastie.
Reč je o Kataríne II., cárovnej osvietenského Ruska 18. storočia.
Princezná
Sofia Frederika Augusta Anhaltsko – Zerbstská sa narodila 2. mája 1729 v Štetíne. Toto mesto je dnes súčasťou Poľska, ale kedysi patrilo Prusom. Jej otec mal kniežací titul, ale jeho kniežactvo bolo v porovnaní s inými len malou predzáhradkou. Matku narodenie princeznej sklamalo, očakávala chlapca. No predsa to bola Sofia, ktorá sa neskôr posadila na trón jednej z najmocnejších krajín vtedajšieho sveta.
Cesta do Ruska
V tom období vládli v Rusku Romanovci. Hoci smrťou Petra Veľkého vymrel rod po meči, ešte stále na tróne sedela jeho dcéra Alžbeta. Tá sa však nevydala a nemala žiadnych oficiálnych potomkov. Adoptovala si preto svojho synovca Petra, ktorého chcela urobiť svojim nástupcom. A za manželku mu vybrala jeho sesternicu Sofiu Frederiku.
Zo Sofie Katarína
Pompézna svadba sa konala v auguste v roku 1745 a veseliť sa mal nielen celý Petrohrad, ale celá ríša. Sedemnásťročný Peter mal byť tým vyvoleným pre národ. A šestnásťročná nevesta? Pri svadbe mala za sebou nechať celé svoje dovtedajšie bytie. Sofia konvertovala na pravoslávie a prijala meno Jekaterina Alexejevna. Mala začať nový život v novej krajine, po boku nového muža v novej rodine.
Život v Rusku
Paláce Romanovcov sa honosili prepychovou nádherou a luxusom. No ľudia tejto krajiny žili v chudobe. V takej chudobe, akú Katarína v rodnom Prusku niky nevidela. Napriek tomu si Rusko zamilovala, učarovalo jej. Poctivo sa učila ruštinu a chcela tu nájsť svoje šťastie. Ríši však naďalej vládla Alžbeta. Mladá Katarína a jej manžel Peter si každý žili svojim životom.
Nudné manželstvo
Ich manželstvo nebolo šťastné. Peter bol nepríťažlivý s tvárou doďobanou od kiahní. Nevynikal intelektom, jeho infantilné zábavky a hry na vojakov Katarínu nezaujímali. On zas nejavil záujem o svoju manželku a manželstvo ostávalo dlhé roky bezdetné. Peter chodieval na poľovačky a Katarína hľadala naplnenie svojich bezútešných dní.
Obliekanie do zložitých garderób, česanie a pudrovanie jej z každého dňa ukrajovalo hodiny. Rada čítala a mala chuť vzdelávať sa. Podporovala vedu a umenie, známe sú jej veľké zbierky vzácnych historických a umeleckých diel. Známa sa však stala aj svojou zbierkou milencov. Boli medzi nimi jej radcovia, dôstojníci, šľachtici, favoriti príležitostní aj dlhodobí. Nebolo ich málo, dokopy vraj 21. No ako sama tvrdila, stále ich mala menej, ako mali jej mužskí kolegovia na európskych dvoroch svojich metries.
Matka následníka trónu
Bezdetné manželstvo vzbudzovalo posmech a intrigy celého cárskeho dvora. Nespokojná bola aj samotná cárovná Alžbeta, ktorá potrebovala mať istotu, že sa Peter a Katarína postarajú o následníka trónu. Po ôsmych rokoch od svadby Katarína predsa len porodila syna Pavla a neskôr aj dcérku, ktorá však zakrátko zomrela. Dedič bol teda zabezpečený. No malého Pavla hneď po narodení matke vzali, aby ho vychovávala samotná cárovná Alžbeta.
Nový cár?
Alžbeta na Vianoce roku 1761 zomrela. Katarína bola vtedy na ruskom dvore už 18 rokov, ale manžel Peter, ktorý sa mal po svojej tete stať novým cárom Ruska, sa jej vyhrážal prepustením. Prekážala jeho politickým plánom aj jeho osobným záujmom. Aj on mal svoju milenku a Katarína svoju úlohu porodením syna už splnila. No Katarína sa ukázala ako mocnejšia, cieľavedomejšia a prefíkanejšia.
Nie, cárovná Katarína!
Peter totiž hneď na začiatku svojej vlády zmenil politické smerovanie svojej krajiny a priklonil sa k Prusom, čo vyvolalo vlnu nevôle v Rusku. Navyše si znepriatelil armádu aj cirkev. Katarína situáciu využila a spolu s vplyvnými dôstojníkmi zosnovala proti Petrovi sprisahanie. Peter bol neistý a slabý. Naopak, sebavedomá Katarína si verila, že dokáže vládnuť veľkému Rusku. V júni 1762 bol Peter zvrhnutý a krátko na to vo väzení zomrel. Oficiálne na koliku, ale údajne šlo o vraždu. Katarína bola prehlásená za novú cárovnú a v septembri bola korunovaná v Uspenskom chráme moskovského Kremľa ako Katarína II.
Pokroková
Obdobie panovania Kataríny II. znamenalo pre Rusko zlatý vek. Vojenské úspechy značne rozšírili jeho územie až po Čierne more a do Poľska. Princípy jej vlády odzrkadľovali panovníčkinu absolutistickú moc a zároveň jej osvietenecké myslenie. Krajine priniesla právo, zakázala mučenie, presadila rovnosť pred zákonom a snažila sa o zrušenie nevoľníctva.
Kataríne záležalo na pozdvihnutí životnej úrovne a medzi ľuďmi chcela šíriť vzdelanie. V roku 1764 založila školu pre dievčatá. Bola to v Rusku vôbec prvá vzdelávacia inštitúcia pre mladé ženy. Jej poslaním mala byť výchova vzdelaných žien a matiek užitočných pre spoločnosť.
Očkovanie proti kiahňam
Kiahňam, na ktoré vtedy umierali ľudia v celej Európe, sa nevyhli ani na cárskom dvore. Katarína sa dozvedela, že v Anglicku začali lekári pokusne očkovať ľudí proti tejto chorobe. Hnis z vyrážok kiahní, ktorými boli chorí postihnutí, vtierali do naškrabnutej kože zdravých. Prepuknutie slabšej infekcie malo zabezpečiť imunitu proti vzniku ťažkého ochorenia. Táto, v Európe nová metóda bola riskantná, názory na ňu rozdeľovali aj samotných vzdelancov. Katarína sa však rozhodla zariskovať. Na dvor pozvala anglického lekára a dala zaočkovať seba aj syna Pavla. Všetko prebehlo úspešne a obaja sa chorobe vyhli. Očkovanie sa tak šírilo ďalej.
Do neskorej staroby
Katarína bola skutočne Veľkou vládkyňou Ruska, vzbudzovala rešpekt aj dôveru. Milovala spoločnosť a mužov. Kochala sa svojou zbierkou umenia. Vynakladala veľké peniaze na honosné prestavby palácov a skrášľovanie ich záhrad. Bola pracovitá, usilovne pracovala až do svojej staroby. Stala sa babičkou, od syna Pavla mala 10 vnúčat. No o budúcnosť monarchie mala obavy, pretože syn Pavol nezdedil jej zmýšľanie. Katarína zomrela 17. novembra 1796 vo veku 67 rokov. Po smrti cárovnej upravil jej nástupca syn Pavol zákon tak, aby na ruský trón už nikdy nemohla zasadnúť žiadna žena.
