Kto bola Anna zo Zeleného domu a prečo som sa do nej po rokoch opäť zamilovala

Až keď som prečítala Annu zo Zeleného domu, pochopila som, že nie som jediný romantický podivín na svete. Vzhľadom na to, že na sa doteraz predalo viac ako 50 miliónov výtlačkov, tipujem, že je nás celkom dosť.

Dnes po takmer dvadsiatich rokoch, odkedy som knižku otvorila, si dovolím povedať, že Anna ma naučila žiť o niečo slobodnejšie, tešiť sa z obyčajných vecí a milovať nazberkané rukávy.

Za všetkým hľadaj (pokrokovú) ženu

Lucy Maud Montgomeryová, ktorá vdýchla život Anne Shirleyovej, sa narodila v roku 1874 na Ostrove Princa Edwarda, odkiaľ pochádza aj jej knižná hrdinka.

Rovnako ako Anna skoro osirela. Montogomeryová prišla o matku, keď mala dva roky, a čoskoro na to ju otec prenechal v opatere starých rodičov na farme, ktorá sa stala predlohou Zeleného domu. 

Montgomeryová tu rozhodne nemala taký idylický život ako Anna. Starí rodičia boli jej jediní spoločníci, inak široko – ďaleko nežili žiadne deti. Rovnako ako Anna si teda vytvorila imaginárnych priateľov, s ktorými sa túlala po okolí. 

Bohatá príroda v okolí jej domova sa stala inšpiráciou pre vznik zákutí, ktoré čitatelia Anny dôverne poznajú – Trblietavé jazierko či Rozkošná alej boli vlastne miesta, kde trávila spisovateľka svoje detstvo.

Už ako malá snívala o tom, že raz bude slávna. V čase dospievania sa jej otec opäť oženil a dcéru si zobral k sebe.

Montgomeryová rýchlo zistila, že s novou macochou si nebude rozumieť a rozhodla sa skúsiť učenie. V skutočnosti ho nemala rada, získala však samostatnosť a začala písať.

Narodila sa Anna

Montgomeryová mala v mladosti pomerne dosť vzťahov (rozhodne viac než autorka tohto článku) a nijako ich neskrývala. V čase, keď jej zomrel starý otec a stará mama ochorela, sa rozhodla vrátiť domov a opatrovať ju.

Práve v tomto čase začínal vznikať román Anna zo Zeleného domu, ktorý okorenila autorka vlastnými spomienkami. Takže áno, Anna je sčasti autobiografická.

Predlohou pre väčšinu vedľajších postáv boli skutoční obyvatelia mestečka Cavendish, ktoré v knihe predstavuje vymyslené Avonlea.

Možno vás to prekvapí, ale Montgomeryová nebola ryšavá ani pehavá. Naopak, bola veľmi krásna žena, ktorá hovorila o ženských právach a potrebe mať vlastný život.

Príliš sa nehrnula do vydávania a viac ako po deťoch túžila po úspechu na literárnom trhu. Koľko teda mala z Anninej romantickej povahy, nechám na zamyslení čitateľov. 

V každom prípade zo zasnívanej Anny sa stal okamžite bestseller. Montgomeryová vydala obrovské množstvo románov a poviedok, no dokonca života sa venovala aj ďalšiemu pokračovaniu príbehov o obľúbenej hrdinke, ktoré si poistila aj v závete.

Autorka sa krátko po rozbehu spisovateľskej kariéry predsa len vydala. Nie za prototyp Gilberta Blytha, ale za reverenda Ewana MacDonalda, ktorý nebol intelektuál ani romantik, dokonca nerád čítal.

Napriek tomu spolu prežili dlhé manželstvo a mali tri deti. Montogomeryová ďalej tvorila a začala pracovať na editácii vlastného životopisu. Mnoho z jej života nechala zmiznúť a dnes je presne takou legendou, akú zo seba počas nasledujúcich rokov vytvorila.

Spisovateľka zomrela v roku 1942 a pochovaná je na mieste, kde sa zrodila jej najslávnejšia kniha.

Anna trochu inak

Na knižku, ktorú mám aj vo svojej knižnici, by možno ešte pár rokov padal prach, keby nedávno Netflix a stanica CBC neuviedli najnovšie spracovanie Anny. Dá sa stý raz vyrozprávať príbeh tak, že vám vyrazí dych?

Nová Anna urobila medzi divákmi poriadny vietor. Viac ako romantické dievčatko pripomína dnešnú teenagerku. Kričí, plače, smeje sa a je trochu šiši. Autori sa rozhodli ukázať ju takú, aká podľa knihy bola, avšak bez príkras a sentimentu.

Nová Anna je skôr dráma ako rodinný seriál a uvidíte všeličo – sirotinec, bitku, šikanu aj neprijatie okolím. Tvorcovia sa snažia o nový uhol pohľadu. Ako sa cíti citlivé a romantické dievča, keď sa ocitne vo svete, ktorý má od vysnívaného Avonlea ďaleko?

Presne tak, ako keď dospejeme a začneme sa potýkať s problémami v živote. Pozrieť si nové spracovanie Anny je ako vrátiť sa na chvíľu do podkrovnej izbičky v Zelenom dome.

Byť na chvíľu zase dievčaťom, ktoré behá bosé, číta romány a nosí kvety vo vlasoch. Ktoré je samo sebou a má hlavou v oblakoch, aj keď chodí po tvrdej zemi. A preto som sa do Anny opäť zamilovala.

(8 hlasov, priemerne: 4,90 z 5)

Loading...