Staršie dcéry Márie Terézie

Bola ale mimoriadne nadaná, vynikala v hudbe a umení, tancovala, hrala divadlo, maľovala a kreslila. Dobre si rozumela s otcom, podobne ako on sa venovala numizmatike, rozšírila jeho zbierku mincí a napísala o nich knihu. Otcova smrť bola pre ňu veľkou ranou.

Ďalšou bola svadba jej brata Jozefa s Izabelou Parmskou. Mária Anna, dovtedy prvá dáma dvora, sa dostala hierarchicky nižšie, za manželku následníka trónu. Žiarlila na pozornosť, ktorú všetci venovali jej švagrinej, aj na obdiv, ktorý venovali Izabelinej kráse a pôvabu.

Mária Anna ostala sama, nikdy sa nevydala a matka ju chcela zabezpečiť tak, že ju poverila vedením ženského kláštora. Nestala sa mníškou, ale vo svojich 43 rokoch odišla k alžbetínkam do Klagenfurtu, venovala sa charite, dala opraviť kostol, kláštor a nemocnicu. Tam sa cítila šťastná.

Mária Karolína (1740 – 1741)

Aj tretie tehotenstvo Márie Terézie bolo zavŕšené narodením dievčatka. Bolo to začiatkom roku 1740 a pre mladú rodinu bol skutočne smutným. Na jar totiž zomrela prvorodená Mária Alžbeta, na jeseň otec Márie Terézie Karol VI. a napokon v januári 1741 aj ročná Mária Karolína.

Veľké zmeny v živote Márie Terézie znamenali aj veľké zmeny pre habsburskú monarchiu. V roku 1741 bola korunovaná za kráľovnú a konečne priviedla na svet syna, následníka trónu, neskoršieho cisára Jozefa II. (1741 – 1790).

Mária Kristína (1742 – 1798)

Po synovi prišla do rodiny ako piate dieťa opäť dcéra: Mária Kristína Jozefa Johana Antónia.

Jej príchod na svet ohlásili celej Viedni hlaholom zvonov, narodila sa presne v deň 25. narodenín Márie Terézie. Možno práve preto sa Mimi stala matkiným miláčikom, rozmaznávanou a uprednostňovanou, najobľúbenejšou z dcér.

Ona sama bola dosť temperamentná a svojhlavá, správala sa k ostatným povýšenecky a donášala na nich. To očividne prekážalo ostatným súrodencom, a preto medzi nimi často dochádzalo k roztržkám. Vylučovali ju spomedzi seba, zo spoločných hier aj zo sesterských tajomstiev.

Svadby z lásky nebývali v panovníckych rodoch časté, sobáše mali byť v prvom rade politicky výhodné. No Mária Kristína bola v tomto výnimkou a výrazne jej k tomu dopomohla matka, ktorej sa so svojimi citmi zverila.

Do Márie Kristíny sa zahľadel saský princ Albert a ona mu svoje city opätovala. Aj keď bol synom poľského kráľa, v porovnaní s Habsburgovcami bol predsa len slabou partiou. Sám si bol toho vedomý, navyše cisár František Štefan mal pre svoju dcéru vyhliadnutého iného ženícha.

Ale čo by Mária Terézia neurobila pre svoju milovanú Mimi? Jej sa princ Albert pozdával, bol skromný, láskavý a vzdelaný. Srdečne a priateľsky ho prijímala na svojom dvore a pozvala ho aj na svadbu svojho syna Leopolda. A dcére radila, aby si svojim správaním naklonila otca, aby ho obmäkčila. František Štefan však náhle zomrel.

Vtedy už nič mladým zaľúbencom nebránilo, aby sa vzali. Princ Albert zdedil po nebohom svokrovi územie Tešínska, Mária Terézia ho menovala do vysokej vojenskej a politickej pozície a svojou štedrosťou sa mladomanželom postarala o bezstarostný život. Ako sídlo im ponúkla bratislavský hrad, ktorý dala prestavať na moderný palác a celý ho zariadila.

Rok po svadbe sa chceli tešiť z narodenia dcérky, no tá žila len pár hodín. Ťažký pôrod zanechal stopy aj na mladej mame, Mária Kristína vlastné deti už viac mať nemohla.

Jej manžel bol veľkým milovníkom a znalcom umenia. Podarilo sa mu vytvoriť rozsiahlu zbierku obrazov, grafík, rytín a výkresov. Tá dnes tvorí základ slávneho drážďanského Albertína.

Zlaté časy šťastného páru sa skončili smrťou Márie Terézie. Počas panovania Jozefa II. odišli do Belgicka. Mária Kristína zomrela ako 55 ročná a Albert v nej, podľa svojich slov, stratil najvzácnejšiu a najdokonalejšiu ženu, milovaný objekt celého svojho šťastia. 

Mária Alžbeta (1743 – 1808)

Mária Terézia bola svojou postavou akoby predurčená na rodenie detí, aj svoje šieste tehotenstvo si užívala.

V jeden augustový večer sa s veľkým bruškom ešte dobre bavila, tancovala a hrala karty. Na druhý deň priviedla na svet princeznú, ktorú dala pokrstiť ako Máriu Alžbetu Jozefu Johanu Antóniu.

Dievčatko však bolo slabé a často chorľavelo, preto ju odviezli do Hofburgu, kde malo zmocnieť. Dobrý vzduch a lekárom predpísaný čokoládový nápoj jej zrejme prospievali, postupne sa zotavila aj pribrala.

Mladá Liesl, ako Máriu Alžbetu v rodine volali, sa rada smiala, bola veselá a živá, ale zároveň koketná, samoľúba a povýšenecká. O problémoch s jej výchovou svedčí fakt, že sa pri nej vystriedalo viacero pestúnok aj učiteľov.

	Prečítajte si aj: Mária Antoinetta – vrtošivá princezná a nenávidená kráľovná

Liesl bola považovaná za najkrajšiu z dcér Márie Terézie a tá ju preto s nadšením zahrnula do plánov svojej sobášnej politiky. O Alžbetu sa uchádzalo viacero pytačov, no jej brat Jozef, ktorý bol v tom čase už spoluvládcom, ich zamietol.

Alžbeta ostávala dlho slobodná a keď mala 24 rokov, ochorela na nebezpečné kiahne. Bolestivý a horúčkovitý boj s nimi vyhrala, uzdravila sa, no choroba na jej tele zanechala nepríjemné stopy. Jej tvár ostala zjazvená. A so stratou svojej niekdajšej krásy stratila aj vyhliadky na sobáš.

Stala sa z nej náladová a hašterivá stará dievka, trpela depresiami, morili ju ďalšie neduhy. Ujala sa osirelého nájdeného dievčatka, o ktoré sa istý čas starala a zariadila, aby ostalo bývať na cisárskom dvore.

Po smrti svojej matky už Mária Alžbeta nechcela ostávať na dvore spolu s bratom Jozefom II., a ani s ostatnými súrodencami nevychádzala dobre. Podobne ako jej staršia slobodná sestra, odišla do dámskeho šľachtického kláštora v Insbrucku, kde sa stala opátkou.

Obávaný a nebezpečný vírus kiahní mal v tom čase na svedomí mnoho ľudských životov. Viackrát sa s ním borili aj priamo v rodine cisárovnej. Jej siedme dieťa, v poradí druhý syn Karol Jozef (1745 – 1761) im podľahol ako 16 ročný.

Choroby a rany, sobášna politika, vrtochy a škandály – to všetko sa nevyhlo ani ďalším deťom slávnej cisárovnej a kráľovnej. O osudoch jej mladších dcér sa dočítate v pokračovaní.

(22 hlasov, priemerne: 4,40 z 5)

Loading...