Vzťah po narodení dieťaťa utŕži tvrdú ranu. Čo robiť, aby sme neboli na druhej koľaji?

Narodenie dieťaťa preverí každý jeden vzťah. Bolo by naivné myslieť si, že nás sa to týkať nebude. Už len matematika nepustí. Doteraz sme boli dvaja, jeden pre druhého a každý aj sám pre seba. Dieťa je plus jeden. A zároveň často mínus my dvaja, mínus môj čas pre mňa. Jednoducho, taká rovnica, o ktorej si môžeme pomyslieť: “Niečo mi tu nevychádza.”

Ako túto rovnicu budeme riešiť? Dokážeme sa postarať o náš vzťah? Môže byť pre nás partner ešte stále prioritou, keď vo dne v noci fungujeme v rovine uspokojovania potrieb dieťaťa? Ako ustojíme takýto tlak a napätie? Možno začneme dávať prednosť dieťaťu a seba odsunieme na druhú koľaj, veď my počkáme… No čo to s našim vzťahom urobí?

Nás dieťa nezmení. Naozaj?

Aj páry, ktoré o sebe dovtedy hrdo hovorievali, že nevedia, čo sú to konflikty, po narodení bábätka po sebe zrazu štekajú. Zažíva to naozaj veľa nových rodičov. John Gottman zistil, že nespokojnosť v manželstve hlási 67 percent párov. A to nie iba počas prvých mesiacov, ale dokonca prvých troch rokov po narodení dieťaťa.

Naše zvládacie mechanizmy sú príchodom dieťaťa ťažko skúšané. Nedostatok spánku, únava, nervy trhajúci detský plač, ktorý nevieme hneď čítať, lebo sme v pôrodnici nedostali manuál. Musíme sa to naučiť. Za pochodu. Je to stres, niekedy veľa stresu. Občas sa to nahromadí a vybuchne. Prídu konflikty, hádky, rozčarovanie, sklamanie.

Prečítajte si aj:

Keď nám zranenia z detstva ničia partnerské vzťahy v dospelosti

Náš vzťah sa zmení. Naozaj.

“Pod náporom nepretržitej starostlivosti o dieťa vzťah často utŕži tvrdú ranu, a to bez ohľadu na to, ako veľmi sa partneri milujú, aké je medzi nimi puto a aké dobré sú ich úmysly,” píše psychologička Karen Kleiman v knihe “A čo my?”

Namiesto bitia sa do pŕs, že nám sa to stať nemôže, si je treba pripustiť realitu. “Porozumenie a rozhovory o tom, že táto životná zmena podstatne zmení náš vzťah, sú prvými krokmi k jeho ochrane,” povzbudzuje Kleiman.

Aké rady by preto dala novopečeným rodičom, aby dokázali spoločne čeliť výzvam, ktoré prinesie do ich života bábätko?

Sme jeden tím

Ak máte slzy na krajíčku alebo pocit, že každú chvíľu vybuchnete, lebo hormóny, lebo nespíte, lebo si myslíte, že to už nezvládate… Je to ten správny čas pripomenúť si, že sa obidvaja prispôsobujete novej situácii a tvoríte jeden tím. Dajte svojmu partnerovi najavo, že jeho pocity sú v poriadku. Správajte sa k sebe milo. Aj keď je to ťažké, prízvukuje Kleiman.

Obidvaja máme zodpovednosť

Mamy sa často domnievajú, že ich materinské inštinkty hrajú prím pri naplnení potrieb bábätka. Sú síce primárne opatrovateľky, ale práce je toľko, že si vyžadujú rozdelenie zodpovednosti. Preto najmä mamy, dôverujte partnerovi, že sa vie o veci postarať, a to dokonca aj vtedy, keď ich robí inak ako vy.

Výborná rada Karen Kleiman pre mamy znie: “Pamätajte, že partneri potrebujú stráviť čas osamote s bábätkom, a to bez kritiky, súdenia alebo kontrolovania. Ak máte potrebu poučovať, zhlboka sa nadýchnite a odíďte preč. Verte v partnerovu schopnosť učiť sa nové veci vlastným pričinením.”

Prečítajte si aj:

Skôr, ako vám rodičia zničia manželstvo

Môžeš mi pomôcť?

Niekedy komunikácia viazne. Môžeme vyčkávať, či partner príde na to, čo potrebujeme. Ale najskôr to privodí sklamanie, že nevie, čo treba urobiť. Potom sa cítime opustení a osamelí. A aj preťažení. Karen Kleiman radí najskôr dávať, až potom prijímať:

Najskôr povedzte niečo, čo bude váš partner vnímať ako podporu. Napríklad: “Viem, že si unavený, ale môžeš mi pomôcť…?” Keď uznáte jeho rozpoloženie, cíti sa viac pochopený, aj viac ochotný podať pomocnú ruku.

Môže to vyzerať aj takto: “Keď si trochu oddýchneš, môžem ťa poprosiť o…?” Keď žiadate o pomoc, buďte konkrétni. “Ďakujem za všetko, čo robíš. Môžeš, prosím, pre mňa urobiť ešte jednu vec?”

Čo by sme od seba potrebovali?

Je lákavé je odložiť manželský vzťah bokom, pretože potreba postarať sa o dieťa stojí na piedestáli. Zanedbávanie vzťahu spôsobí, že budete pociťovať únavu a menej podpory. Kladenie vášho vzťahu do popredia vám však pomôže všetko ľahšie zvládnuť.

“Dobrým štartom je teda pozbierať sily a úprimne sa porozprávať o tom, čo od seba navzájom potrebujete,” hovorí Kleiman, ktorá radí, aby si obidvaja partneri položili tieto otázky:

• Ako mi môj partner môže teraz najviac pomôcť?
• Čo mi u môjho partnera najviac chýba?
• Naozaj môj partner rozumie, ako sa cítim?
• Žiadam o pomoc, keď ju potrebujem?
• Čo potrebujem na to, aby som lepšie vyjadril svoje potreby?
• Akú vec, ktorá by bola v mojich očiach úžasná, by mohol pre mňa partner urobiť?

Ako ďalej, intímny vzťah?

Pri silnej intimite vzťahy prekvitajú. No s príchodom bábätka sa na rôzne dlhú dobu sexuálna intimita naruší. Odsúva sa na neskôr. Prípadne na ňu nezostáva čas. O to dôležitejšie je rozvíjať iné spôsoby na udržanie blízkosti. Láskyplné gestá ako túlenie, objímanie, bozkávanie, smiech, dotyky. No tie si môžu partneri vykladať nesprávne.

“Partneri sa môžu obávať (úmyselného a neúmyselného) iniciovania sexu, a tak si radšej držia odstup,” píše Kleiman. “Tieto obavy je potrebné jasne komunikovať, aby sa znížila pravdepodobnosť nesprávnej interpretácie alebo zranených pocitov,” radí.

Prečítajte si aj:

Bola som milenka. Nebol to nikdy plán

Niekoľko poznámok o vzťahoch, ktorým sa darí viac

Vedeli ste, že?

• Vzťahy dokážu prežiť vysokú úroveň stresu, pokiaľ ich stmeľuje vzájomná podpora a pozornosť. Narodenie dieťaťa je jednoznačne vysoko stresovým faktorom.

• Páry, ktoré sa starajú o svoj vzťah tým, že sa starajú jeden o druhého, zažívajú dlhodobo viac radosti a menej konfliktov.

• Vzťahy, v ktorých si partneri odpúšťajú a sú tolerantní voči svojim chybám, omylom a zraniteľným stránkam, sú šťastnejšie.

• Aj tie nazdravšie páry si musai vytvoriť priestor pre občasné výbuchy a náhodné kolapsy. Práve tie páry, ktoré dokážu akceptovať tieto emocionálne vzplanutia ako súčasť vzťahu, zostanú silné.

Prečítajte si aj:

Takmer každé manželstvo sa dá zachrániť, ale najprv musíme seba

Zdroj: “A čo my?” Príručka pre novopečených rodičov, Karen Kleiman, MSW, Citadella