Keď sme boli zaľúbení, išlo to nejako samo – spontánne. Teraz je naša spontánnosť skôr negatívna, alebo nie je. Ako je to možné? Kde sa stratila naša schopnosť komunikovať?
Prečo je v našej komunikácii viac zraňujúcich než láskavých slov? Prečo je v našej komunikácii viac nedorozumenia, než porozumenia?
foto: iStock Prvou výhrou je, keď obaja vnímame, že nie sme v poriadku. Že to nejde samo, že sa komunikácii potrebujeme naučiť. Že to nemôžeme očakávať len od toho druhého!
Učiť sa komunikovať potrebujete obidvaja. Ani jeden z vás nemá navrch!
“…Ja sa potrebujem učiť hovoriť ti slová, ktoré ti povedia, že si úžasný muž…”
“…a ja sa potrebujem naučiť hovoriť ti slová, ktoré ti povedia, že si úžasná žena…”
foto: iStock Prečo si potrebujeme vzájomne vravieť, že sme úžasní? Lebo ten “úžas” bol práve tým, čo nás presvedčil, že – On/Ona je ten Pravý/ Pravá. Jeden druhého sme nepoznali, no napriek tomu sme zo seba žasli.
Teraz však máme možnosť ten úžas podoprieť dennodenným spoznávaním úžasných vecí na tom druhom.
foto: iStock Zoznam vecí, ktoré mi vadia Toľko vecí nám vadí, toľko vecí je zle nastavených, toľko vecí by sa malo zmeniť na tom druhom… Ach, škoda reči! Keď je dobre tak to dusíme, keď je napätá situácia, tak to z nás vyletí ako raketa. Partneri si pripíšu ďalšiu vec do svojho zoznamu – čo mi vadí na tom druhom – krik, výbuchy,… – a podmieňujeme lásku medzi nami odstraňovaním vecí z tohto zoznamu.
“…..Ty ma neprovokuj!…. a ty po mne nekrič!…. ale veď ty si na mňa vyskočila!….ty ma nepočúvaš!……kto by počúval hašterivú ženu!…..ty ma nemiluješ!……”
Nový zoznam ? Čo ak problém nie je v tom, čo máme odstraňovať, ale v tom, že nám chýba zoznam – čo si na tebe vážim a za čom som ti vďačný/a.
Aj v jednom aj v druhom zozname pripisuje ten druhý – každý deň. Aký zoznam držíte v ruke? Akým pripisovaním ste zaujatí?
Ten prvý zoznam je nám určite bližšie, najmä po rokoch manželstva. Pre ten druhý sa treba rozhodnúť.
“…….Chcem si všímať na tebe veci, ktoré si na tebe cením, a chcem ti o tom rozprávať….”
Čo môže byť výsledkom? Ako to môže vplývať na nášho partnera/ ku?
“….Miláčik, pri tebe sa cítim lepši, než sa cítim sám…” (rozpamätajme sa, keď sme boli zaľúbení – pri tom druhom sme sa cítili lepší, než sme sa cítili bez neho/nej)
A to je úlohou manželov – všímať si toho dobrého v tom druhom a rozprávať mu o tom.
Stávame sa tými, akých nás vidia Viete ako to funguje v niektorých školách? Od zlého žiaka, ktorého potrestajú a pokarhajú sa očakáva, že sa polepší. Počuli ste o tom, že by to fungovalo, žeby sa dieťa polepšilo? Ja nie!
Stávame sa tými, ako sme videní v očiach iných, najmä v očiach najbližších.
Loading...
Ano, teoria je pekna vec… Zvlast, ked je to hladanie a vyjadrovanie pozitivna jednostranne. Vtedy sa moze ten jeden aj potrhat