Nejako sa snažíme v naších manželstvách prejavovať lásku jeden druhému! Snažíme sa robiť kopec veci, aby náš vzťah fungoval… a nič!
Akoby to padalo do prázdna. Obidvaja sa môžu nejako snažiť, ale ani jeden to nemusí cítiť, či prežívať.
“…veď keď ma miluje, mal by sa snažiť aj on/ ona!..”
Je dosť možné, že prejavujeme lásku, snažíme sa, obetujeme sa a ten druhý si to vôbec neváži, a možno, že si to ani nevšimol.
“…ja mu prejavujem lásku a on/ ona nič…”
Prečo je to tak? Prečo sa on/ ona nesnaží, keď ja sa snažím!?
Možno, že snaha nestačí. Možno, že snaha je veľmi málo nato, aby náš vzťah bol teplejší, voňavejší….
“…ale ja už nevládzem sa snažiť viac…”
Netreba viacej energie, aby ste sa obidvaja cítili vo vzťahu lepšie.
Manželia ako spojené nádoby
Vraví sa, že manželia fungujú ako spojené nádoby. Niečo na tom zrejme bude. Keď sa cítim nešťastne, ovplyvní to aj toho druhého. Keď sa cítim nenaplnený, aj ten druhý niečo postráda. Nejako inštinktívne, chceme, aby ten druhý bol šťastný, lebo to robí šťastným/ šťastnou aj mňa.
Niekedy si myslíme, že iba ja robím toho druhého šťastným, a on/ ona nereflektuje, že by mal tiež vyjsť v ústrety – niečo urobiť pre mňa. Vtip je v tom, že takto to môžu prežívať obaja súčasne.
Keď je toho priveľa, začneme vyčítať. Lenže na našu oprávnenú výčitku, obdržíme od toho druhého taktiež výčitku – pre nás nezmyselnú.
Aj toto môžu prežívať manželia súčasne. Obidvaja sa snažia, obidvaja sa cítia nenaplnení, obidvaja si vyčítajú.
Ako je možné, že obidvaja sa snažia a nič z toho !?
Lebo si možno prejavujú lásku po svojom – čiže podľa vzoru môjho.
Predpokladom lásky je opustiť seba – tzn. aj moju predstavu o láske, a priblížiť sa k predstave toho druhého. V podstate láska podľa vzoru tvojho, nie môjho.
Určite je nám bližšie poznanie, čo je mojim “drevom”, cez čo cítim lásku, kedy sa cítim milovaný/ ná. A ponúkame to tomu druhému, v predstave, že by cez to mohol vycítiť našu lásku. Nuž, málo kedy sa trafíme, respektíve sa trafiť ani nemusíme.
Frustrovaný je jeden, lebo sa cíti nenaplnený a frustráciu môže prežívať aj ten druhý, lebo odchádza s pocitom, že sa márne snažil.
A povie si: “…..On/ ona sa musí zmeniť!!!..”
Niekedy, keď nám ide o “prežitie” si povieme:
“…… ja to tomu druhému musím povedať, aby vedel čo má robiť….”
A začneme požadovať…
“….zajtra si neplánuj nič, ideme na nákup!…..”
“…..neruš ma, potrebujem pokoj!….”
“….nie, že zabudneš vyzdvihnúť deti zo školy!…”
“….dnes sa chcem milovať!…”
“…..večer sa budeme rozprávať!…”
atď…
A tak nejako sa postaráme o seba, aby sme prežili. So vzájomného darovania sa, sa stáva vzájomne buzerovanie a komandovanie. Vo vzťahu, kde je priveľa požadovania sa rýchlo vytráca láska. Požadovanie v podstate znamená: “…daj, čo mi patrí!…”
Áno, nejako to funguje. Zabezpečíme, aby nejako veci fungovali, alebo aby sme aspoň mi mohli nejako fungovať, ale v podstate nám to nefunguje. Pochytíme sa na každej maličkosti.
Čo sa to vlastne deje?
Deje sa to, že prestávame čakať na toho druhého, že sa o nás postará a postaráme sa o seba sami – a zrazu sme JA a JA, ktoré narážajú o seba. Prestávame si “vyhovovať”.
“…On nerozumie, že je toho na mňa veľa?…”
“….ona nerozumie, že už nevládzem?…”
Existuje niekoľko možných riešení:
1. prestať očakávať, že ten druhý vie, čo je pre mňa dobré, dôležité, čo potrebujem, čo ma poteší, čo ma trápi, ako sa mám, čo chcem, čo nechcem…..
2. začať rozprávať tomu druhému – čo mám rád, čo je pre mňa dôležité, čo potrebujem, čo ma teší, s čím zápasím, po čom túžim….
3. neponúkať druhému to, čo mne robí dobre, aby som mu urobil dobre, ale ponúkať mu to, čo ten druhý považuje za dôležité – čo sa dozviem z pozorného počúvania
4. poznávať toho druhého cez jeho vyjadrenia, jeho myšlienky, nie cez svoje domnienky či súdy a odpozorovania. Cez pozorné počúvanie a otvorené otázky môžem poznávať, aké “drevo mu horí najlepšie” – cez čo cíti, že je milovaný.
5. trénovať sa v prejavovaní lásky podľa “vzoru tvojho”
6. oceňovať toho druhého, keď sa mu podarí mi prejaviť lásku podľa vzoru môjho
7. trpezlivosť, keď pokroky sú nepatrné – všetko chce čas – aj tréning v láske podľa vzoru tvojho
8. každý deň nanovo – to čo bolo včera dobre pre druhého, dnes nemusí. Každý deň je príležitosť na nové poznanie toho druhého – čiže každý deň sa navzájom počúvať a hovoriť si o sebe, svojich predstavách, túžbach, radostiach, bolestiach, …
9. viem, že nič neviem o tom druhom – pripustiť si, že toho druhého poznávam len akoby cez zrkadlo, nejasne a hmlisto. To čo vidím, zakúšam, pozorujem a skúmam na tom druhom, nie je poznanie, ale len odraz. Druhého môžeme poznávať každý deň nanovo. Dokonca to, čo bolo včera, nemusí byť pravdou dnes.
(5 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)
Loading...
Diktáty pre tretiakov - vybrané slová po „b“
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Úlohy pre deti do adventného kalendáru (42 nápadov)
Diktáty pre tretiakov
Tehotenské 2025
so vzťahmi v manželstve a v rodine to je veľmi zložité akoapreco.com/ako-napravit-vztahy-v-rodine/