Kurz pre manželov: On je taký! Ona je taká! (2)

Svet okolo nás máme nejako zakategorizovaný – teda aspoň ten, ktorý sa týka nás. 

Spoločenské kategórie získavame viacmenej kultúrnym prenosom a socializáciou. Tie individuálne získavame zväčša odvodením spoločenských kategórii a ich modifikácii na konkrétnu situáciu a skúsenosť. Kategórie majú charakter všeobecne platných a nemenných (ináč by sa celý systém kategorizovania rozpadol)

Zakategorizujeme aj seba a svojho partnera – a žijeme si ďalej

Rozumiem tomu, že niektoré kategórie sú nemenné, alebo ich aspoň netreba meniť – napr. že som slovák, atď… Aj určité vedomosti majú charakter všeobecne platného poznania – zákony prírody, fyzikálne javy, atď…

Aj naše empirické poznávanie (skúsenosť) seba a svojho partnera, má nejaké zákonitosti – teda sme si ich aspoň všimli. Dáme tomu punc objektívnej pravdy. A keď to náhodou zbadá ešte niekto iný – tak, to je pomaly vedecké poznanie!  Stačí, že sa niečo na tom druhom zopakuje tri, štyri krát – potom je to hádam naveky – ustálené a nemenné – “… ty vždy, ty nikdy.…” Prizveme si ešte na pomoc psychológiu (ruku na srdce, kto sa necíti odborníkom v psychológii?), a počastujeme toho druhého nejakou diagnózou, ktorú musí odstrániť: 

“…on je výbušny, mal by sa liečiť…” 

“…ona je precitlivelá, mala by s tým niečo urobiť…”

 

 

Čo je na tom? 

Pýtate sa … “ …a čo je na tom?…”. Možno, že tu je začiatok konca. Poznávanie vecí, ľudí, správania, prežívania …. sa deje v čase, ale z nejakého dôvodu sa po nejakej dobe , zastaví čas v našom poznávaní, a zasekne sa v čase, aj keď čas plynie ďalej.

Sami si kladieme prekážky k možnej zmene, veď:

“…on je taký a ja som taká…”  

A k tomu ešte naše poznanie zúžime iba na nejakú vec, a ostatné si nevšimneme. V našom poznávaní sa dostane do popredia nejaká vec, na sebe či tom druhom, ktorá zatieni ostatné veci a nedovolí nám vidieť iné.

Nahovára nám, že je najdôležitejšia – a to vôbec nie je pravda. Alebo, že je najvýraznejšia – ani to nie je pravda. Je to len “očný klam”. Predstavte si nejaké guličky, na ktoré sa pozeráte z jedného metra. Vezmite si jednu, a priblížte si ju k očiam. Čo sa stane? Tá jedná sa vám bude zdať väčšia a ostatné ledva uvidíte, lebo tá priblížená ich zatieňuje.

Je naozaj taký, za akého ho máme? 

Je ten druhý naozaj taký ako ho poznám, alebo je iný?

Nebránim mu ja k zmene tým, že sa pozerám na manžela /manželku iba cez jednu guličku a nevšimol som si ostatné?

…dva krát nestúpiš do tej istej rieky…

Dvaja múdri páni povedali: “…viem, že nič neviem…” a “…dva krát nestúpiš do tej istej rieky…”

A v tomto je možno liek aj na naše “psychologizovanie” a “kategorizovanie” nášho partnera/ partnerky.

Otázkou je, ako mám poznávať manžela/ manželku, aby som ho/ju mohol/la poznávať nanovo každý deň a úplne inak?

Ale o tom už v ďalšom diely… opäť o týždeň v pondelok.

 

 

---

Pozvánka

Na jeseň pripravujeme víkendový zážitkový seminár pre ženy . Viac informácií a program : Zážitkový kurz pre ženu: Ako komunikovať s vlastným mužom.

 

 

(2 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...