1: Priority

To ako si usporiadame priority ovplyvňuje nie len to – čo/kto –  je pre mňa dôležitý a – čo/kto – je dôležitejší. Ovplyvňujú aj náš životný štýl. Priority sú ako  kompas, ktorý nám ukazuje smer. Svetové strany sú nemenné a tak by to malo byť aj s prioritami. Pokiaľ je manželka, deti, rodina  na prvých troch miestach a práca až na tých ďalších, tak to má aj ostať! 

Ako zistím, že sa držím priorít v správnom poradí? Jednoducho. Podľa toho, čomu dám prednosť pred čím! Nemôžem tvrdiť, že idem na juh, aby som sa dostal na východ. A tak nemôžem tvrdiť, že teraz sa nemôžem venovať manželke, deťom, lebo mám veľa práce. 

Pokiaľ svoje priority beriem vážne, pracujem aj na životnom štýle, ktorý mi pomôže udržať moje priority v správnom poradí.

Zamestnávateľ si vyžaduje, aby ľudia prichádzali do práce na čas. Nikto s tým nemá problém a dokáže to vnímať ako svoju povinnosť.

Ako je to s dochádzkou domou? Kto a čo vyžaduje včasné príchody? – no predsa moje priority. To, ako si to zariadime je nielen umenie, ale aj neustály boj o čas. 

Neraz sa stáva, že pol hodiny pred odchodom domov, vás kolega či šéf/klient zastihne s jednoduchým zadaním, ktoré je len na minútku. Z minútky sa stane hodina a pol a príchod domov sa posunie o dve hodiny neskôr.

Postupne sa z toho môže stať návyk, že ešte niečo stihnete pred odchodom vybaviť a pravidelné príchody sa môžu stať neskorými a nepravidelnými.

Môže sa stať aj to, že vás už nikto ani nebude čakať, lebo ani „srnka“ netuší, kedy asi prídete domov. A tak muž začne chodiť pravidelne neskoro, lebo v práci toho veľa stihne. 

Určite radšej odporúčam naučiť sa umeniu povedať kolegovi, šéfovi, či klientovi: 

„….áno, pomôžem ti s tým, zajtra hneď po príchode do práce sa na to prioritne pozriem a hneď ti dám vedieť, čo a ako…“  

Totiž aj na odchod z práce sa musíme včas pripraviť .

Neskoré a nepravidelné príchody určite nepadnú dobre nijakému členovi rodiny. Muž je samozrejme unavený a žena mrzutá. Deti sú celé šťastné, že vidia otca a tak sa premôže a ide sa s nimi hrať. V žene narastá ďalšia mrzutosť, lebo je naďalej sama a navyše muž rozbíja harmonogram – deti si už mali umývať zuby a pomodliť a spať. Namiesto toho ich muž rozblázni a žena ich nevie uspať. Ráno sú deti unavené, a manželka si s nimi nevie dať rady, a tak začína byť alergická na manželovo „saturovanie otcovstva“.

Nie je lepšie prísť domov na čas, dať si spoločne s manželkou kávičku, porozprávať sa, obliecť sa do „montérok“ a rozdeliť si s manželkou povinnosti a spoločne režírovať domácnosť a deti?