Mýtus o manželskej láske (1): ON/ONA je ten pravý/pravá

Existuje človek, ktorý je “vyrobený pre mňa?”

Vykreslil som jednoduchý príbeh, ktorý ukazuje, ako aj nepatrná myšlienka, jednoduché nastavenie, môže ovplyvniť životy ľudí.

Ako to v skutočnosti je?

Dá sa nájsť človek, ktorý je “presne vyrobený na mieru” k nám? Je to vôbec možné, aby sme našli človeka, ktorý je kompatibilný s nami? Ktorý nás dopĺňa, dokonca, ktorý zapĺňa to, čo chýba v nás? Je to možné? A ešte – ak je taký človek, je iba jeden exemplár v celom vesmíre?

Ak máme takúto logiku, môže to vytvoriť aj nastavenie – takého človeka hľadať.

Možno to nie je o hľadaní toho pravého, ale o pocite vlastnej výnimočnosti pri niekom

Možno to nie je o hľadaní toho pravého, ale o nás – chceme sa cítiť výnimočne tým, že stretneme človeka, ktorý nám dáva pocit výnimočnosti. Čiže tu asi nejde o jeho pravosť, ale o našu výnimočnosť – resp. pocite vlastnej výnimočnosti.

Je to vôbec dôležité?

Čiže otázka, či je ten pravý/pravá – je skôr dôležité pre nás, ale či je to dôležité pre vzťah, manželstvo. Je toto dôležité? A predpokladám, že ak otázka nie je dôležitá, tak ani odpoveď nemusí byť dôležitá.

Poznám mnoho žien, ktoré sa sužujú nad odpoveďou – prišli na to, že on nie je ten pravý, lebo – a to si nepriznajú – sa necítia pri ňom výnimočne. Pochybujú o ňom a spochybnili aj svoje rozhodnutie vziať si ho. Povedia si, že urobili chybu, že si ho vzala. Rovnaký príbeh môže prežívať aj muž. A tiež ich nie je málo.

Je práve takéto hodnotenie pravosti to, čo skutočne dáva človeku odpovede?

Môj predpoklad je, že zameranie sa na to, či ten druhý je pravý pre nás – je mýtus, ktorý je veľmi, veľmi škodlivý.

Pocit jedinečnosti, hlbokého porozumenia a ďaľších krásnych vecí, ktoré tí dvaja prežívajú na začiatku – ukazuje na potenciál vzťahu – tzn. – toto môžete dosiahnuť, ak budete tvrdo a poctivo na vzťahu pracovať.

Láska je čosi viac, než len cítiť extázu

Tu mám za zle romantickým filmom, ktoré vykresľujú dokonalú lásku na začiatku vzťahu – zamilovanosť.

Ako sa môžu mať tí dvaja radi tak dokonale hneď na začiatku? Áno, môžu prežívať extatické pocity lásky – ale toto nie je láska – to je len náznak – možno skôr zaľúbenosť. Láska v začiatkoch. Láska je čosi viac, než len cítiť extázu. Láska je viac než my. Ale o tom inokedy.

Socha alebo len šuter

Prirovnal by som to k nadšenému pohľadu sochára na surový kameň. Sochár v tom kameni už vidí sochu, iní len šuter. Sochár je rozhodnutý  “vybrať/ oslobodiť tú sochu z kameňa.”

To oslobodzovanie, to je spoločný život – práca na vzťahu. Samozrejme, že po rokoch prídu na to, že už im nestačí si len predstavovať sochu, ktorá by mohla vzniknúť z kameňa (partnera). Už by ju chceli nahmatať. A tak začnú pochybovať o svojich predstavách – o obraze sochy, ktorý videli v tom kameni.

Tu majú možnosť buď riešiť svoju predstavu, alebo pracovať na soche. Vziať dláto a kladivko a trpezlivo pracovať. A viete ako to je? Správny sochár načúva kameňu – skúma a hľadá tú sochu, nechá sa vtiahnuť do predstavy o soche…

Predstavte si dva kamene, ktoré jeden v druhom vidia sochu.

A v manželstve nemôžete byť len sochár alebo len kameň. Raz ste sochárom a raz kameňom, raz pracovať na tom druhom, raz na sebe, raz sa nechať opracovať. Je tu strašne veľa polôh, v ktorých treba nájsť rovnováhu.

A tu nie je miesto na skúmanie, či je ten kameň pravý, či nepravý. Vraví sa, že to nie sochár si vyberie kameň, ale kameň sochára.

Toto je umenie a nie hon za drahokamom, či vzácnym artefaktom. A tak je to aj v manželstve. Manželstvo je umenie – vykresať z dvoch surových kameňov dve krásne sochy – originály – jedinečné a neopakovateľné.

Predpoklad, že šťastie v manželstve závisí od toho, či nájdeme toho pravého/tú pravú –  je mýtus.

Fakt je, že na pravosti, a teda jedinečnosti treba pracovať. Ak to pritiahnem za vlasy – ak si žena vezme aj toho nepravého – môže sa z neho vykľuť ten pravý – teda môže byť šťastná.

Na budúcu stredu mýtus: A žili šťastne, až kým nepomreli…

 

(5 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...