Klinická psychologička Lindsay Gibson sa vo svojej praxi špecializuje na psychoterapiu dospelých detí emocionálne nezrelých rodičov. Vo svojom bestselleri Keď už detstvo nebolí píše, prečo by sme mali pracovať na vzťahu so sebou:
“Je to najdôležitejší vzťah, ktorý máte. Rozhoduje o vašom šťastí, úspechu a skutočnom spojení s inými ľuďmi. Keď budete poznať seba a oceníte svoje vnútorné zážitky, dokážete lepšie pochopiť a milovať druhých.”
Venujte pozornosť svojim vnútorným fyzickým pocitom
“Vaše telo vám neustále podáva aktuálne informácie o vašom stave a dáva vám najavo, či sú vaše psychické a fyzické potreby uspokojované, zanedbávané alebo ohrozované,” hovorí Gibson. Keď zažívame príjemné pocity, cítime sa ľahšie, sme nabití energiou.
Ale potom sú tu aj fyzické varovania. Napríklad zovretý žalúdok, napätý krk a plecia, boľavý chrbát alebo napätie v rukách, ktoré nás upozorňujú, že robíme príliš veľa. Alebo sa príliš podrobujeme. Pocity únavy, podráždenosti, nepokoja, či nevoľnosti sú podľa psychologičky kontrolkami, ktorými sa nás telo snaží upozorniť na ľudí alebo situácie, ktoré nám znepríjemňujú život.
Prečítajte si aj:
Zistite význam svojich pocitov
Zrejme každý z nás zažil situáciu, keď nad našimi pocitmi niekto mávol rukou. Napríklad, keď sme boli vystrašení a povedali nám, že sa nie je čoho báť. Alebo keď sme sa zranili a snažili sa nás “priviesť k rozumu,” že to nemôže tak bolieť. Chlapci neplačú. Dievčatá sa nehnevajú. A tak ďalej.
“Nič nevedie k väčšiemu sebaodcudzeniu, ako keď niekomu poviete, že neexistuje dôvod, aby cítil to, čo cíti,” tvrdí Gibson. Odmietnuté pocity však nezmiznú, niekde hlboko v nás ostanú. Potláčané pocity sa neraz prejavia klasickými príznakmi depresie alebo úzkosti.
Podľa psychologičky sa vždy oplatí hľadať príčinu našich pocitov: “Verte, že existuje dôvod, a premýšľajte o tom, čo sa stalo tesne predtým, ako ste sa začali takto cítiť.”
Odmietnite sa súdiť a kritizovať
Ak sme vyrastali v prostredí, kde hlavným výchovným nástrojom k zodpovednosti bola kritika, v dospelosti bývame často sebakritickí. Nikdy nie sme dosť dobrí. Musíme sa neustále zlepšovať. Sebakritika nás odsudzuje na život v úzkostlivej závislosti, v ktorej nič nemá väčšiu moc, ako názor niekoho iného na nás, vystríha Gibson.
“Namiesto toho, aby ste sa súdili, zamyslite sa nad tým, čo by ste chceli zmeniť, vymyslite kroky, ako to dosiahnuť, a vyhľadajte podporu,” radí psychologička.
Zistite, čo potrebujete
“Keď vás vychovávajú, aby ste na prvé miesto kládli iných, môžete stratiť kontakt aj s tými najzákladnejšími fyzickými potrebami, akými sú odpočinok, spánok alebo zotavenie sa. Výchova smerujúca k potlačeniu seba v ranom veku znamená, že starostlivosť o seba si teraz môže vyžadovať vedomé, zámerné úsilie,” píše Gibson.
Snívajte o svojom životnom cieli a o tom, kam patríte
Psychologička nabáda, aby sme sa začali pozerať do svojho vnútra a nebáli sa snívať: “Vaše vnútorné ja vás nabáda snívať a predstavovať si seba v nových podmienkach, ktoré vám lepšie vyhovujú.” Podľa Lindsay Gibson je práve snívanie prvým krokom k nájdeniu zmysluplnejšieho a uspokojujúcejšieho života.
Loading...