Šťastní a veselí! Dokážeme?

No povedzte, nie je to krásne?! 

Verím tomu, že nie darček, ale tá starosť o toho druhého má svoje čaro. Keď sa dopytujem po čom túži, už ho obdarúvam – starostlivou láskou. Hovoríme:

“…..si pre mňa dôležitý/tá, záleží mi na tvojom šťastí…”

A myslím si, že práve v tom je kľúč šťastného manželstva – zabúdať na seba a myslieť na toho druhého. 

Cez vianoce zabúdame na seba a myslíme na toho druhého

Cez vianocie nás netrápi, že:

“… ja sa starám a na mňa nevyjde!…”

Cez vianocie veríme, že starosť o mňa je starosťou toho druhého. Ja sa starám o neho.

Málo kto si kupuje darček pre seba.

Ak už, tak to nejako podsunieme tomu druhému ako tip.

Neriešime, kto sa viac, kto menej zaujíma o toho druhého. Nejako sme naladení na to, že chceme urobiť radosť tomu druhému. 

Prečo je to tak?!  

Prečo to funguje cez vianoce?! 

Zrejme vianoce prinášajú so sebou posolstvo, na ktoré všetci nejako reagujeme. Možno, že vianoce v nás vyvolávajú, alebo vyvolajú to, čo je v nás hlboko ukryté.

Ako je možné, že cez vianocie zabúdame na kopec zlých vecí, na zranenia či ublíženia od toho druhého a aj napriek tomu mu chceme urobiť radosť?

V čom tkvie tajomstvo?

Neviem! Pomôžte mi svojimi komentami…..

Keď tak nad tým premýšľam, je to tajomná výnimka. Ale čo ak nám táto výnimka chce niečo povedať? 

Veľa krát sa snažíme tomu druhému niečo povedať a nepočuje nás, ale keď sa blížia vianoce je to iné – nie len, že nás počúva, ale nám ešte kladie otázky, ktoré pomáhajú formulovať naše priania. 

“…čo by ti urobilo radosť?”

“…po čom túžiš?….”

“….čo môžem pre teba urobiť?…”

Z toho mi vychádza, že v každom z nás (aj v našich mužoch, aj v naších ženách) je schopnosť robiť toho druhého šťastným a veselým.

(7 hlasov, priemerne: 4,60 z 5)

Loading...