Story o striedavke

Kde bolo, tam bolo, v jednej dedinke žili manželia. Mali tri deti a možno aj chvíľami pocit, že študentská láska vydrží až po hrob. Či skutočne vydrží, ukáže čas – povedzme pekne, že vo vzťahu nastalo mierne zemetrasenie.

Osoby a obsadenie

On bol známy ako totálny flegmoš, ale zato starý poctivec, človek, ktorý bol ochotný vždy pomôcť, usmiaty a pohodový. Možno bol prototypom ideálneho manžela – nefajčil, nepil, mal ruky, ktoré vedeli všetko urobiť a opraviť.  Jeho vášňou boli bicykle, motory a motorky, ktoré piplal doma v dielni. Hoci sa priženil z mesta na dedinu, domáci ho mali na rozdiel od iných cezpoľných radi.

Ona bola vždy plná života. Otvorila ústa a každému bolo jasné, že táto žena nemá problém povedať, čo má na srdci. Vždy to však robila s nadhľadom, a aj keď ste s ňou nesúhlasili, neprestali ste ju mať radi. Priama a jasná v jednaní, názoroch, postojoch. Sedliacky rozum a pragmatický postoj k životu ju spolu s krásnym hlasom a hudobným vzdelaním robil ženou do koča aj do voza.

Ich tri detváky boli detváky ako všetky iné: podobali sa sčasti na mamu, sčasti na ocka. Žili na dedinke bežný život detí behajúcich po vonku, so širokou rodinou.

K postavám patrí aj osadenstvo na prízemí rodinného domu, kde sa priženil on. Bývali tam svokrovci, ktorí zohrávali  podstatnú rolu v zápletke a deji…

Zamotať…

Vrchné poschodie domu nebolo vždy pokojné. Deti behali zhora dolu nielen pozrieť starkých, ale tam aj bežne jedli, napriek upozorneniu otca, že doma sa varí. Nepomohlo ani dohovorenie starým rodičom, a tak sa dvere na poschodí istý čas zamykali. Svoje urobilo aj postavenie nájomníkov – on ťažko znášal, že nie je doma, lebo nemohol urobiť na poschodí nič, okrem maľovania a postavenia nábytku, lebo o všetkom rozhodoval svokor. A tak možno aj preto doma radšej nebol – aj z finančných dôvodov sa dal zo štátnej inštitúcie na podnikanie, a vcelku bol úspešný. Ona bola doma. Nejaký čas medzi druhým a tretím dieťaťom dostala šikovnú prácu vo fachu priamo v dedine, ale potom nič. Ani prácu nehľadala, ak za prácu nepovažujeme pokus o dílerstvo x.tej značky kozmetiky. Tón medzi nimi dvoma sa priostroval. Nič nerobíš, si neschopná, kontra ty si stále preč, nevieš, čo sa tu deje. A zrazu začala byť preč aj ona. Až kým to neprasklo. Aj predtým mali deti, hlavne najstaršia na prahu puberty, smutné oči. Čo teraz?

… odmotať…

On sa najprv hneval. Potom sa začal kamarátiť s fľaškou. Potom kašlal na prácu. Zrútil sa mu svet, ktorý považoval za istý. Vysekal ho z toho šéf firmy, pre ktorú robil. Donútil ho odsťahovať sa späť do mesta, čo aj do podnájmu. Ale: on chce aj deti!

Na rad prišla dohoda o striedavke, lebo spolu vyjsť nevedeli. Dva týždne tu, dva tam. Haprovala dodávka detí z dediny do mesta zarovno s dodávkou oblečenia, takže občas bola nutná improvizácia. Návštevy v nedeľu na dedine, aby videli mamu, boli krátke… za desať minút bolo všetko povedané. Svokrovci tiež nevedeli prísť zaťovi na meno, takže pobyt tam bol značne nebezpečný. Mama do mesta nechodila. Veď nech si po ne príde a dovezie ich on, ona je doma. On si musel upraviť pracovný čas, aby stíhal deti voziť do a zo školy na dedinu – s tým striedavka veľmi nepočítala. Našťastie, šéf mu to umožnil, fandili mu. Len – v byte nebolo nič, okrem kuchynskej linky – prázdnej a jednej váľandy. Tak sa zbieral po rodine nábytok, oblečenie, hrnce… Aj tak nebola práčka, a on ani prať nevedel. Lepil, ako vedel – potajomky nosil prádlo k mame. A nevedel variť, ani urobiť desiatu. Obedy bývali v reštaurácii. Desiatu si museli zadovážiť sami. Ale učil sa s nimi a nekričal, keď všetko hneď nešlo. Deti sa viac pýtali k nemu, aj keď najmenšia plakávala za mamou. Aj tak musel často improvizovať – a deti bývali u uja, kým neprišiel z práce.

Finito?

Čas šiel ďalej. Svoje urobilo množstvo modlitieb a tiež aj návštevy poradne pre manželov, čo bol div. Občas prišla na nedeľný obed. On občas o nej povedal, že nie je taká neschopná, ako si myslel. Ona si našla prácu. On skoro odpadol, keď sa to dozvedel.

Dnes sú spolu. V byte, v meste. Učia sa znovu spolu žiť, nekričať, odpustiť. Je to ťažké, a či to pôjde, nevie ešte nik.

Mnohí by však chceli veriť, že smútok z očí detí, ktorý tam nasadol pri všetkých problémoch a pri pendlovačkách striedavkových, jedného dňa zmizne. A že budú mať opäť tie nádherné detské oči, ktoré sa vedia smiať…