O kariére v reholi, reholných teplákoch a korytnačke

Nedávno som stretla jednu špeciálnu žienku. Usmiata, múdra, rozumná, príjemná, vtipná …všetko, čo vás napadne. Chcela by som mať takú sestru, aj keby rehoľná nebola:)

Sestra Hermana Matláková. Už 28 rokov je členkou Kongregácie milosrdných sestier sv. Vincenta – satmárok. Pochádza od Ružomberka, dnes býva v kláštore v Bratislave.

Sestra Hermana:

Celý tento článok je pre mňa prekvapením a to z viacerých hľadísk. Evka, ktorá ma oslovila, bola od prvej chvíle radostne naladená a otázky boli veľmi milé, aj keď neštandardné. A tak som sa rozhodla popasovať s niečím, čo prekvapilo. Bola to výzva…

Work life balance

Aké vzdelanie je podmienkou pre prijatie do kláštora?

Každá rehoľná spoločnosť má iné podmienky, ale všeobecne platí, aby malo dievča ukončené vzdelanie. Aspoň teda to učňovské. Aj keď kontemplatívne rehole vyžadujú minimálne maturitu.

Čo je “náplňou práce” sestričky?

Rehoľná sestra nemá prácu. Jej život sám o sebe je jej prácou. Všetko ostatné je bonus. A tak sa stetávame s rehoľnými sestrami, ktoré sú učiteľky, prekladateľky, zdravotníčky, lekárky… Znamená to, že hlavne pracujú s ľuďmi. Ich život je potom neustále ďakovanie Bohu za život každého človeka, s ktorým sa počas dňa stretli. A to je to najdôležitejšie. Mať pripravené srdce. Nie je ani tak dôležitá práca, ale dôležité je mať pripravené srdce.

Čo považuje rehoľná sestra za svoj „kariérny úspech“ a „osobnostný rast“?

Byť dobrá vo svojom odbore. To znamená v prvom rade, byť odborníčkou v modlitbe, v komunikácii s Bohom a ľuďmi. A potom samozrejme potrebuje vzdelanie aj na odbor, v ktorom pracuje. Ale to nie je dôležité. Napr. aj ja som mala ponuku v práci na ďalší postup, tak som si dorobila vzdelanie a zrazu mi predstavení povedali, že ma prekladajú :-D.

Ako je to s pracovným časom? Máte svoj pracovný a voľný čas?

Vo svojom pracovnom správaní musíme mať pracovný čas, chodíme do práce, normálne nás kontrolujú, či máme odrobené toľko, koľko ostatní zamestnanci. Čo sa týka samotného rehoľného života, od toho voľno neexistuje.

A čo dovolenka/PNka, OČRka?

Všetky tieto záležitosti za nás rieši Zákonník práce. Rovnako ako u iných ľudí.

Kedy odchádza sestrička do dôchodku a ako sa jej mení život? Máte svoje domovy dôchodcov?

Sestry, ktoré pracujú, majú samozrejme nárok na zaslúžený dôchodok. Ale ich život sa nemení, len prechádza do inej formy služby. Zväčša je to viac služba modlitby.

Väčšina spoločností na Slovensku má svoje domy, kde sa postarajú o svoje staré a choré sestry. Zväčša je to spojené aj s možnosťou postarania sa tiež o rodičov sestier.

My rodičia (hlavne mamy), neustále riešime nejaké to zosúlaďovanie pracovného a rodinného života. Čo zosúlaďujete vy?

Máme ten istý problém. Pracovný život a komunitný život je tiež potrebné zosúladiť. Aj my potrebujeme poprať, požehliť, pripraviť sa do práce a nájsť si čas na modlitbu, ktorá by mala byť dlhšia a hlbšia. Predsa len, aj takýmto spôsobom chceme pomôcť mamám, ktoré majú toho veľa.

Hobby

Máte nejaké krúžky? Hobby? Šport?

Každý človek potrebuje nejako zrelaxovať. Niekto ide bicyklovať, niekto má kolieskové korčule. Iná sestra rada kreslí, iná vyrezáva z dreva. Vždy ma udivuje, čo všetko sestry dokážu a úprimne sa z toho teším.

Poznáte nejakú sestřičku, čo kandidovala napríklad v komunálnej politike a chcela tak byť užitočná pre svoje okolie?

Táto otázka ma pobavila. Ale toto upravuje Kódex kánonického práva a neodporúča sa, aby sa takýmto spôsobom sestry prezentovali. Užitočnou sa dá byť v spoločnosti mnohými inými spôsobmi.

foto: Veslovanie pre Sýriu, charitatívna akcia

Domáce zvieratko? Škrečok, mačka, psík… máte v kláštore?

Raz som mala – korytnačku :-D. Bola to chvíľková záležitosť. Inak zvieratká ako domácich miláčikov nechováme. Iné je to so psíkom, ktorý už môže aj postrážiť dom alebo záhradu.

Fashion

Aj sestričky sú ženy a ženy chcú byť pekné. To máme v génoch. Všetkým je zrejmé, že rehoľná sestra veľa módnych výstrelkov na svojej „uniforme“ asi nevykoná. Ale predsa. Existujú nejaké „fashion“ obmedzenia? Ak by mala tendenciu potešiť sa náušnicami, modernými slnečnými okuliarmi, bižutériou, topánkami na trošku inom podpätku… čo je predpísané, čo je dovolené a čo zakázané vo svete módy… ?

Kedy môže rehoľná sestra chodiť oblečená v civile? Máte rehoľné „tepláky“?

Táto otázka, aj keď sa môže zdať smiešna, vôbec takou nie je. Ale aby som bola pravdivá, tak prvé a základné pravidlo v našom oblečení je jednoduchosť. Niečo, čo nevyčnieva. Napr. keď mám čierny habit, nedám si k nemu červené doplnky (sandále, remienok na hodinkách). Každá ženská kongregácia má určené, aká miera je ešte únosná a ktorá už nie. A to je aj s tzv. civilným oblečením.

Niektoré spoločenstvá nemajú civil vôbec, sestra nosí celú dobu na sebe habit (slávnostná alebo pracovná forma), dá si ho dole až v klauzúre (izbe, kde sestra býva).

Niektoré spoločenstvá majú civil dovolený ku športovaniu, k oddychu sestier.

Už som povedala, že asi každá rehoľa má tzv. slávnostné oblečenie (sv. omša, pohreb, slávnostné udalosti) a pracovné oblečenie (práca na pracovisku, v záhrade, …). Ale je to veľmi rozličné. Záleží od zamerania tej ktorej rehole.

Body

Väčšina bežných žien rieši svoju neideálnu postavu, zväčša by sme chceli byť chudšie, štíhlejšie, ak máme rovné vlasy, snažíme sa ich natočiť a ak ich máme kučeravé, kupujeme si na vlasy žehličky:)

Riešia sestřičky v tomto zmysle svoje telo?

Ale áno :-D. Aj sestričky túžia byť štíhlejšie a mladšie vyzerajúce. Osobne som to nikdy neriešila, ale keď mi vybehol jeden zdravotný problém, tak som aj ja zmenila jedálniček. Celkovo som zástanca zdravého stravovania a zdravého pohybu. Keď je to v rovnováhe, tak nie je problém s postavou.

Pred nedávnom sa ma moja najmladšia neter opýtala, či si farbím vlasy. Ukázala som jej vlasy, ktoré mi vyliezajú spod závoja a spýtala som sa, čo na to hovorí. Povedala, že vidí, že si nefarbím.

Zaujala ma jej otázka. Tak som sa ja opýtala, prečo mi položila takú otázku. Mykla plecami, tak ako to šesť ročné deti vedia a povedala, že videla, ako si mama farbí, tak preto sa na to opýtala.

Deti sú všímavé. Pýtajú sa na veci, na ktoré by sa mnohí radi opýtali, ale už sú veľkí a preto sa nechcú zošmiešniť tým, že by sa opýtali niečo, čo by mali vedieť.

Pre mňa neexistujú v tomto zmysle smiešne otázky. Som rada, keď sa ľudia pýtajú a nie zo zvedavosti, ale z ľudskej nedostatočnosti, možno naozaj z neznalosti.

(17 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)