Prídu vám podobné reči povedomé? Vyhrážky, že keď dieťa nebude poslúchať, ani si nemusí umývať čižmičky, lebo aj tak nič nedostane? Že mu akurát tak čert do nich dá varechu a cibuľu? Radi prehadzujeme výchovu na iných – na rozprávkové postavičky?
Naše deti sa v škôlkach učia aj takéto básničky:
Mik, mik, Mikuláš,
prišiel s čertom na koláč,
sľubujem, sľubujem,
že už hnevať nebudem…
Alebo:
Kto poslúchal mamku, ocka,
na každého darček počká.
Kto bol samá nezbeda,
tomu beda, prebeda.
Alebo:
Pred oknom – za oknom stojí Mikuláš,
povedz nám deduško, čo v tom koši máš.
Pre dobrú Aničku medovú paničku
a pre zlého Jožka korbáč a paličku.
Vedeli ste, že malé deti spravidla považujú postavy Mikuláša, čerta a anjela za naozajstné? Pokiaľ je vaše dieťa citlivé a ľahko sa rozruší, psychológovia z centra pre deti ohrozené násilím LOCIKA, odporúčajú tieto mikulášske „kratochvíle“ celkom vynechať.
Rozhodne s rozprávkovými bytosťami deti nestrašte, nevyhrážajte sa im peklom a ani sa nesnažte posunúť ich výchovu na Mikuláša, či Ježiška.
„Zlé“ a neposlušné deti neexistujú!
Návšteva Mikuláša, čerta a anjela, môže byť príležitosťou dieťa oceniť vo všetkých oblastiach, v ktorých sa mu darí. Vychovávajte deti s láskou, rešpektom a empatiou po celý rok. Podporujte u detí pocit bezpečia, nie pocit strachu.
Zlé deti neexistujú. Pekný citát na záver od dr. Jessicy Stephens: „Deti môžu byť naštvané, zranené, unavené, vydesené, zmätené alebo impulzívne. Je to spôsob, ako vyjadrujú svoje pocity, pretože inak to nevedia, a na to nesmieme nikdy zabudnúť.“