Konečne prišiel deň kedy k nám do redakcie dorazil dlho očakávaný Miláčik – mobilný telefón Sony Ericsson VIVAZ™. Keďže som sa k nemu dostala ako prvá, neodolala som túžbe si ho hneď vyskúšať. Človek mieni, deti menia – dostala som sa k tomu až večer, po splnení si všetkých materských povinností – večera, úlohy, pračka…
Netrpezlivo som otvorila krásnu zelenú krabičku a vybrala krehko a futuristicky vyzerajúci prístroj – telefón – krásny minimalistický, bez zbytočných tlačítok!. Deti aj manžel so závisťou sledovali moje počínanie a každý člen rodiny hneď pridal svoju obligátnu otázku „To je pre mňa?“.
S počiatočnými ťažkosťami som otvorila kryt, aby som tam nainštalovala SIM kartu a vložila baterku – návod je síce „lopatistický“, ale pri otvorení zadného krytu batérie mi nefungoval žiadny protipohyb ani stláčanie, ako som bola zvyknutá.
Túto počiatočnú nepríjemnosť mi vykompenzovalo už samotné základné fungovanie telefónu. Ide o prvý telefón s touch screenom, ktorý som kedy obsluhovala!
Deti som uložila, manžela poslala za kamarátmi a ja som sa počas hodiny a pol pokúšala vniknúť do tajov telefónu.
Veď prádlo na žehlenie ma počká aj na druhý deň…
Vyskúšala som si najmä VIDEO – fascinovalo ma najmä zaostrovanie na detaily – jednoducho povedané High Dimension Video s automatickým zaostrovaním 😉 . Podarilo sa mi nastaviť budík na ráno, do kalendára si „narvať“ pripomienky na program na deň D s telefónom a išla som spať.
Ráno o 6.00 hod. (!) ma zobudil budík, ktorý bol nanešťastie funkčný 😉