Dostala som do rúk nový telefón. Nie som žiadny nadšenec nových technológií a doslova razím starú školu. Čiže – do noviniek sa namočím, až keď sa musím, inak sa novým „zázrakom“ vyhýbam ako čert svätenej vode.
Nový Vivaz by takto veľmi dlho ležal v peknej bielo-zelenej krabičke, keby sa mi neprihodila trápnosť: môj milý červený mobil mi nečakane „umrel“ na stratu šťavy a ja som pred nástupom do nemocnice so synom s hrôzou zistila, že nabíjačku naň som iba „chcela“ vziať.
Segra takú nemala, ba dokonca ma šokovala na prvý raz aj nabíjačka Vivazu™ – hlavne preto, lebo mi vôbec nepomohla. (Neskôr som ale racionálne ocenila jej pragmatické a veľmi šikovné riešenie vrátane konektora do pc.)
Nebolo pomoci
– bez mobilu zas napriek všetkej staromódnosti byť neviem, a tak mi švagor prehodil v noci SIM kartu, nový VIVAZ™ bol strčený do nabíjačky… a ja som odjuchala do nemocnice ďaleko od domu.
Keď sme sa vybavili a vybalili, začali sme aj s mojim 5-ročným technikom objavovať nepoznaný svet toľko ospevovaného VIVAZU™.
Trochu s nedôverou som hľadela na dotykový displej, pretože syndróm stlačenia niečoho smerom dolu som už aj ja mala vrytý do génov. Ale ako sa ukázalo, práve dotyková obsluha sa stala mojou vášňou napriek tomu, že „paličku“ na vyťukávanie mi dcéra objavila v príručnej krabičke až včera.
Bojovala som síce zo začiatku s prekladom návodu na použitie do „lopatovčiny“, pretože občas mám pocit – a to nielen u tohto telefónu – že návody sú písané pre vysokointeligentných jedincov z fachu, a nie pre obyčajný plebs, ktorý telefón používa.
Nakoniec som použila sedliacky rozum a systém pokusov a omylov – a nebola som neúspešná! Keďže som veľmi rýchlo zistila, čo a ako mi funguje, začala som to nadšene používať a dokonca som na prvý raz PRVÝKRÁT v živote nahrala vlastné video.
Bola som na seba pyšná a konečne som stratila pocit hanby pred svojou puberťáčkou, pre ktorú sú technické novinky lákadlom a inšpiráciou a večne mi moju zaostalosť vyčítala.
Video aj fotenie je dobrá hračka, obraz je pekne ostrý a mne sa páčilo s tým zabávať.
Oveľa viac si však moja kancelárska dušička zaplesala pri systéme písania sms- správ a vôbec textu: ako stará úradnícka myš so stále aktívnym prstokladom som sa krásne vyžila na predvolenej klavesnici s písmenami a ďubala som do nej jedna radosť.
Čo sa mi tiež veľmi pozdávalo, je fakt, že VIVAZ je pekne šikovný do ruky, ľahučký a pritom veľmi prehľadný. Geniálne riešený display vďaka dotykovej technológii ušetrí fúru priestoru a ponúkne na videnie oveľa viac, ako tlačítkový mobil.
Jednoducho – hoci som mala mobil iba z núdze na chvíľu, už viem, po akom mobile začnem v lete, až sa mi skončí viazanosť, poškuľovať – a to celkom vážne! Stala som sa na VIVAZE pozitívne závislou… čo je čo povedať, že ma taká „novinka“ dostala pri mojom spiatočníckom vzťahu k modernej technike.
Takže: Vivat! Nech žije VIVAZ!