7 najčastejších problémov prvákov

Rovnako aj pre rodičov, či pani učiteľky. Aj pani učiteľky si zvykajú na svojich prváčikov, zisťujú, ako je ktoré dieťatko „vybavené“, čo zvláda, kde má zrejme rezervy, ako sa prispôsobujú novému režimu a spolužiakom, ako zvládajú prvé úlohy.

Pedagógovia hovoria o problémoch, ktoré v práci s malými školákmi vnímajú, ktoré sa každý rok opakujú, prípadne ktoré sa objavujú najmä v posledných rokoch.

Čím prváčik disponuje

Ku každému novému prejavu v konaní je potrebná zrelosť mozgu a tiež ostatných orgánov – napr. pri rozprávaní určitý vývoj hovoridiel, pri kreslení určitý stav vývinu ruky. V predškolskom veku, od 3 do 6 rokov, sa dokončuje anatomická výstavba nervovej sústavy. V mozgovej kôre sa ďalej diferencujú procesy vzrušenia a útlmu.

U dieťaťa sa to prejavuje najmä tým, že postupne dokáže svoju činnosť lepšie vedome ovládať, teda napr. dokáže oddialiť svoje okamžité prianie alebo vydržať pri určitej činnosti dlhší čas. Popri hrubej motorike sa rozvíja aj jemná motorika –  pohyby rúk, koordinácia oko – ruka.

Niekedy vývin mozgu dieťaťa, ako aj telesných orgánov nie je primeraný, niekde zaostáva, niekde dieťa nedostalo dostatok podnetov v predškolskom veku a prvé problémy sa začnú objavovať veľmi zavčasu.

Neschopnosť sústrediť sa primeraný čas

V posledných rokoch k pomerne bežným ťažkostiam malých školákov patria problémy s udržaním pozornosti na hodine (pre info: prvák by sa mal vedieť sústrediť na 15 – 20 minút).

Schopnosť vydržať v pokoji sedieť alebo stáť patrí medzi najvyššie motorické zručnosti. V prípade, že dieťa nemá dozreté nervové dráhy, ktoré riadia tieto motorické zručnosti, je akoby trvale v nepohode – vrtí sa, vstáva, potrebuje sa hýbať. To všetko negatívne ovplyvňuje jeho schopnosť sústrediť sa na to, čo sa deje na hodine.  

Takéto „živé“ deti sú často označované za hyperkatívne. Problém môže byť už v spomenutej nezrelosti nervovej sústavy. Môže však súvisieť aj s inými príčinami. Pedagógovia i psychológovia ich vnímajú najmä v dvoch rovinách:

Deti dostávajú veľa podnetov z médií, z elektroniky, ktoré ich nervová sústava nevie primerane vyhodnocovať a spracovávať.

Deti nie sú v domácom prostredí vedené k tomu, aby pri nejakej činnosti vydržali dlhšie, aby trénovali sústredenie dlhší čas pred nástupom do školy. Nemajú tzv. sitzfleisch. Nenaučili sa byť pri práci vytrvalé.

Deti s týmto problémom – pokiaľ im rodičia, či učitelia nepomôžu – veľmi skoro prestanú stačiť tempu výučby. Trvá im dlhšie, kým si osvoja základné poznatky a pomerne skoro môžu mať nechuť k učeniu a škole ako takej.

Nesamostatnosť

Nesamostatnosť je tiež častá. Veľa učiteliek má skúsenosť s tým, že deti sa takmer vo všetkom spoliehajú na rodičov. Neustále ich niekto „vedie za ruku“, veľa vecí potom pri prechode do školy nezvládajú samé.  

Pre niektoré deti je problém prejsť samé zo šatne do triedy, z triedy na WC, nevedia sa orientovať v priestore, nevedia sa/boja sa spýtať na cestu. Keďže im večer mama zbalila školskú tašku, nevedia, kde a čo v nej majú. Nevedia sa samé pripraviť na hodinu – vybrať si učebnice a pomôcky.

Nedostatok schopností

Máme na myslí schopností zvládať bežné učenie a činnosti v prvom ročníku. Problém môže byť s grafomotorikou, vizuomotorikou, výslovnosťou … Nielen pre rodičov, ale aj pre dieťa je veľmi frustrujúce, keď začne vnímať, že oproti spolužiakom je v nevýhode, lebo nevie … 

	Prečítajte si: Čo by mal prvák zvládať s ohľadom na poznávacie schopnosti.

Pedagógovia hovoria tiež o tom, že sa zhoršujú motorické schopnosti detí. Že v minulosti prváci vedeli hádzať a chytať loptu, skákať cez švihadlo a pod. Dnes tieto aktivity neovládajú ani staršie deti. Rovnako majú deti problém s pochopením pravidiel bežných hier.

Nedostatočná motorická obratnosť, to, že deti málo času trávia len tak vonku, hrou na ihrisku, sa nutne odzrkadľuje potom aj na motorike jemnej a na problémoch dieťaťa spomenutých vyššie.

Separačná úzkosť

Napriek tomu, že vaše dieťa navštevovalo škôlku, môže mať problém zvládať byť samé v škole. Prváci sú stále veľmi malí 🙂

Po tom, ako leto alebo jeho väčšiu časť strávili doma, na dovolenkách, môže byť pre nich problém prijať, že začína niečo nové. Nemusia sa na začiatku, v novom prostredí, s novými deťmi a učiteľkou cítiť bezpečne.

Podporte svoje deti, no na druhej strane to nepreháňajte s prežívaním strachu o pohodu svojho dieťaťa. Dieťa, keď vycíti nepohodu z vás, bude na tom ešte horšie.

	Inšpirujte sa: Ako zvládnuť separačnú úzkosť malých školákov.

 Problém s novou rutinou

Prvý ročník nie je pokračovanie škôlky. Deti môžu byť na začiatku viac unavené. Kým do školky, ak ste pribehli o 8:30, v zásade sa nič nedialo (aj keď učiteľky v škôlke by povedali iné), do školy treba prísť načas.

Možno dieťa musí ráno skôr vstávať, malo by chodiť večer skôr spať. Popoludní treba písať úlohy alebo urobiť nejakú prípravu. To všetko si vyžaduje nejaký systém – ideálne – ktorý nastavia rodičia. Dieťa nevie, koľko mu čo zaberie času, nevie, koľko potrebuje oddychovať.

Opäť je to veľká úloha pre rodičov, aby dieťaťu pomohli jednak pochopiť nový systém fungovania, motivovali ho a jednak mu dopriali dostatok času na regeneráciu síl. Treba brať s porozumením, že dieťa môže na začiatku školy prežívať rôzne pocity.

Môže byť nazlostené, že musí písať tri riadky čiarok, kým by sa radšej hralo s kamošom na piesku. Môže byť vyčerpané, lebo mu chýba popoludňajší spánok, či oddych, ktorý poznalo zo škôlky.

Ranné meškanie

Dochvíľnosť detí je problémom, a nielen u žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ak vyučovanie začína o ôsmej, dieťa nemôže prísť do školy o ôsmej. Vtedy už má sedieť v lavici s pripravenými pomôckami.

Zase – čia je to zodpovednosť? Rodičov. Rodič je ten, kto by mal ustriehnuť ranné vstávanie tak, aby potom nebol stres. Aby auto neškrípalo brzdami pri škole o 7:55.

Rodičia by mali mať na pamäti, že dieťa potrebuje aj ráno pokojný štart, v pokoji prísť do triedy, pripraviť si veci na vyučovanie, zájsť ešte na WC a hodiť reč so spolužiakmi.

Pedagógovia sa v posledných rokoch na meškajúcich žiakov sťažujú čoraz častejšie.

Preťaženosť krúžkami a aktivitami

Nie je nič nezvyčajné, ak vám mama prváka povie, že dieťa má počas týždňa 4 – 5 krúžkov. Niektorí rodičia dávajú deti na krúžky, pretože si myslia, že deti potrebujú vybiť energiu. Iní ich tam dávajú preto, lebo nestíhajú kvôli práci deti vyzdvihnúť zo školy  v primeranom čase. Tak dieťa ešte po škole ide na krúžok.

Potom sa ten istý rodič posťažuje, načo dávajú v škole úlohy, veď ich nemajú kedy robiť. Áno, večer o siedmej sa úlohy robia dosť zle …

V súvislosti s učením sa novej rutine, je fajn, pokiaľ sa dieťa pripravuje do školy každý deň cca v rovnakom čase. Odporúčaný čas je medzi 15:00 – 17:00. Po 19:00 má už mať kľudový režim, relaxovať  a chystať sa na spánok (prvák potrebuje 8 – 10 hodín spánku). 

	Zaujíma vás, podľa čoho vyberať krúžky a aktivity pre deti?

Keď je dieťa každý deň na nejakom krúžku, nemá priestor na voľnú hru a voľný pohyb, na snívanie – „ničnerobenie“. To je nebezpečné. Samotný nástup dieťaťa do školy je totiž časovo, ale aj fyzicky a psychicky náročný. Nervová sústava dieťaťa, ako aj jeho svalstvo potrebujú aj pokoj. Aby stíhali regenerovať.

Preto napr. deti, ktoré prichádzajú aj ku nám do ambulancie s podozrením na hyperaktivitu, nie sú hyperaktívne. Len nevedia relaxovať. Pretože im na to nebol vytvorený priestor.

(10 hlasov, priemerne: 4,70 z 5)

Loading...