Emocionálno-sociálna zrelosť pri nástupe do školy

Majú vycibrenú bezchybnú reč, prirodzene používajú cudzie slová. Ovládajú písmená, abecedu, niektoré dokonca čítajú, aj píšu. Ale tam sa ich nadpriemernosť často zároveň končí. V ostatných oblastiach zaznamenávajú výrazný nepomer vo vývine. A musia konštatovať, že dieťa je v mnohých ohľadoch nezrelé. Najmä však v emocionálno-sociálnej rovine.

Takéto dieťa síce môže vedomosťami preskočiť prvý stupeň základnej školy, avšak v skutočnosti by nemuselo zvládnuť ani prvý ročník.

Ako sa prejavuje nezrelé dieťa

Nezrelé dieťa sa podľa odborníkov napríklad

• “ťažko prispôsobuje vedeniu novej autority,
• nevydrží sa sústrediť,
• nedokáže ovládať spontánne impulzy k hraniu, rozprávaniu, pohybu,
• nezvláda tempo preberanej látky,
• stráca duševnú rovnováhu – býva nespokojné, napäté, úzkostné, nepokojné, ľahko sa rozplače,
• stráca motiváciu,
• nechce ísť do školy,
• nechce si robiť úlohy,
• môžu sa prejaviť i psychosomatické príznaky, ako napríklad tiky, bolesti hlavy, bolesti brucha, naťahuje ho, vracia, zle spí, ráno odmieta jesť…”

Prečítajte si aj:

Slabé deti, slabé svaly: prečo dnešným prvákom robí problém písať rukou?

Emocionálna zrelosť

“S rešpektom k tomu, že každé dieťa je iné, považujeme trochu za náročné vyjadriť obsah tohto kritéria. To, či dieťa dokáže v škole dobre fungovať, záleží nielen na jeho dispozíciách. Ale tiež na tom, ako sme schopní porozumieť jeho povahe, dôvodom jeho chovania, jeho potrebám a možnostiam, objaviť spôsoby vhodnej motivácie,” píšu autorky publikácie Školská zrelosť, Jiřina Bednářová a Vlasta Šmardová.

Pripomínajú, že na vyzretosť osobnosti sú od začiatku dochádzky do školy kladené pomerne veľké nároky, a to ako v oblasti emocionálnej, tak aj sociálnej.

“Od dieťaťa sa očakáva dostatočná miera emocionálnej stability, veku primerané zvládanie emócií, sebaovládanie, taktiež odolnosť voči frustrácii (nezdaru, neúspechu, prekážkam). Medzi deťmi sú v tomto ohľade veľké rozdiely,” konštatujú odborníčky.

“Niektoré dieťa je emocionálne vyrovnané, radostné, ju všetkému pristupuje so zvedavosťou, sebadôverou, bez strachu, úspech ho neodradí. Iné je ostýchavé, bojazlivé, úzkostné, ľahko sa rozplače, neúspech ho zraní, nedokáže sa s ním vyrovnať, rezignuje, iné zase nevie ovládať sklamanie, zlosť, prejavuje sa agresívne.”

Prečítajte si aj:

Prvá trieda – nie vždy ľahko a plynule (písanie)

Sociálna zrelosť

Sociálna vyspelosť, určité sociálne zručnosti, adaptabilita, sú rovnako dôležité ako veku primeraná emocionálna vyzrelosť.

K tomuto kritériu patrí napríklad to, že dieťa sa dokáže na potrebnú dobu odlúčiť od rodiny, byť v inom prostredí, s inými ľuďmi, rešpektovať cudziu autoritu.

“Dôležitá je tiež schopnosť začleniť sa do skupiny rovesníkov, vedieť s nimi komunikovať, rozumieť pravidlám spoločného spolužitia a rešpektovať ich, ale zároveň dať najavo svoje potreby, schopnosť pracovať s ostatnými, spolupracovať.”

Aj my, rodičia, môžeme prispieť k tomu, aby boli deti sociálne zrelšie, a to tak, že:

• poskytneme dieťaťu dostatok príležitostí na stretávanie sa s inými deťmi,
• budeme podporovať kamarátske vzťahy (pohráme sa spolu, rozdelíme sa, niečo pre druhého urobíme),
• budeme prežívať radosť zo spoločnej činnosti (vyrobíme niekomu darček, pomôžeme mu).

“Vedieme dieťa k tomu, aby sa na svet dokázalo pozrieť aj očami toho druhého, aby zistilo, že nie vždy musí byť všetko tak, ako si ono samo praje a predstavuje.

Učíme ho základné pravidlá slušného správania – vedieť správne osloviť, pozdraviť, požiadať o niečo, poďakovať, nezasahovať nevhodne do rozhovoru.

Učíme ho tiež, ako sa správať v rôznych situáciách – pri jedle, u lekára, v obchode, v kine, na návšteve, v reštaurácii a pod.,” vymenúvajú odborníčky na školskú zrelosť.

Prečítajte si aj:

Ešte v júni som nevedela, kam dcéra pôjde do školy. Deti s diagnózou nikto nechce

Ako rodič prispieva k emocionálnej a sociálnej zrelosti dieťaťa

To, ako dieťa obstojí mimo svojej rodiny, teda tam, kde mu nemôže pomáhať a ochraňovať ho mama alebo otec, záleží podľa psychologičiek na tom, do akej miery má vyzretú dieťa autonómiu. Ako je samostatné a či má rozvinutú sebadôveru. Teda dôveru v to, čo vie, pozná, dôveru vo svoje schopnosti, ako dôveruje svetu.

Základy samostatnosti a sebadôvery sa budujú omnoho skôr, ako dieťa začne navštevovať školu.

Ide o kontinuálny proces od narodenia, v ktorom je dôležité

• mať dieťa rád (prejavovať mu vrelosť, empatiu, podporu),
• venovať mu pozornosť (zaujímať sa o neho, počúvať ho, zúčastňovať sa na tom, čo robí),
• prijímať ho (akceptovať a rešpektovať dieťa také, aké je),
• chápať jeho potreby,
• nechávať mu priestor
• a zároveň vymedzovať hranice,” uzatvárajú odborníčky.

(Žiadne hodnotenia)

Loading...