“Je veľmi dôležité pochopiť, že emočná inteligencia nie je opakom inteligencie, nie je to víťazstvo srdca nad hlavou – je to jedinečný priesečník oboch.” David Caruso

Platón pred 2000 rokmi napísal: “Každé učenie je založené na pocitoch.” Odvtedy bolo vynaloženého veľa  času a úsilia, aby sa dokázala alebo vyvrátila úloha pocitov pri učení. Všetko úsilie však vedie k spoločnému záveru: City sú pri učení dôležité. Pomáhajú nám robiť správne rozhodnutia a správne orientovať svoje snaženie.

Pedagógovia sa často zameriavajú na kognitívne – poznávacie aspekty inteligencie, t.j. pamäť a riešenie problémov. Našťastie, našli sa aj vedci, ktorí uznali aj iné stránky spracovania informácií. Napríklad už v roku 1940 David Wechsler inteligenciu definoval ako “všeobecnú alebo globálnu schopnosť jednotlivca konať účelne, myslieť racionálne a efektívne sa adaptovať na okolité prostredie”. Poukázal na emočné, osobné a sociálne faktory inteligencie a označil ich za “ne-rozumové”. Tvrdil, že tieto prvky sú nevyhnutné pre predpoklady osobnosti schopnosť uspieť v živote. Wechsler napísal: 
“Hlavnou otázkou je, či rozumové a racionálne schopnosti, ako aj schopnosť konať považujeme za faktory všeobecnej inteligencie. Ja trvám na tom, že tieto aspekty nie sú jediné prijateľné, ale sú nevyhnutné. Snažil som sa ukázať, že okrem rozumových určite  existujú aj ne– rozumové faktory, ktoré určujú inteligentné správanie. Ak sú vyššie uvedené predpoklady  správne, vyplýva z toho, že by sme do merania celkovej inteligencie mali zahrnúť aj ne–rozumové aspekty inteligencie.” 

Séria ďalších výskumníkov rozpoznala ďalšie ne-rozumové aspekty inteligencie, ktoré sú  nevyhnutné pre úspešné prispôsobenie sa okolnostiam a popísala ich ako aspekty “sociálnej inteligencie”.

 V roku 1940, sa v State Leadership Study objavil fakt, že  schopnosť uvažovať v širších súvislostiach je dôležitým aspektom efektívneho riadenia. Výskum ukázal, že efektívnejšie vodcovia boli tí, ktorí boli schopní vytvoriť atmosféru vzájomnej dôvery, rešpektu a citlivejšieho porozumenia so svojimi podriadenými. 
Približne v tej istej dobe Úrad strategických služieb v Spojených štátoch vyvinul spôsob merania inteligencie, ktorý zahŕňa hodnotenie non-kognitívnych a rovnako aj poznávacích schopností. Odvtedy sa až do súčasnosti meria okrem rozumových schopností aj komunikácia, citlivosť, iniciatíva a osobnostné zručnosti. 

Emocionálna inteligencia a jej koncept v súčasnosti 
V roku 1990 Dr. Peter Salovey, šéf Oddelenia psychológie na Univerzite Yale a Dr. John Mayer priniesli termín Emocionálna inteligencia a opísali ho ako “formu sociálnej inteligencie, ktorá zahŕňa schopnosť sledovať svoje vlastné a pocity a emócie ako aj pocity a emócie iných, rozlišovať medzi nimi, a využívať tieto informácie na riadenie rozmýšľania a konania “. Túto definíciu možno zjednodušiť do týchto štyroch častí: 
1. Vnímanie emócií (“čítanie” ľudí) 
2. Využitie emócií na pomoc myslenia 
3. Pochopenie emócií 
4. Riadenie emócií 

V tom istom roku, v správe o stave emocionálnej gramotnosti v Spojených štátoch, Daniel Goleman napísal: 
“… V našich životoch sú to práve naše obavy a závisť, naše vášne a nálady, naše starosti a obavy, ktoré určujú, aký bude každý náš deň . Aj veľmi vzdelaní ľudia sú citliví na nekontrolované prejavy emócií. Cena, ktorou platíme za emočná negramotnosť sú neúspešné manželstvá a problémové rodiny, starosti v sociálnom a pracovnom živote,  zhoršujúce sa zdravie,  fyzické a duševné utrpenie a spoločenské javy, vedúce k tragédiám a zabíjaniu… ” 
Goleman pokračuje v úvahách o tom, že najlepším liekom na takýto nedostatok emocionálnych schopností,  sú preventívne opatrenia, ktoré zabezpečia budovanie schopností potrebných k rozvoju emocionálnej inteligencie u našich detí rovnako, ako budujeme ich poznávacie schopnosti.

Budovanie  emočnej inteligencie u detí pritom nie je len o preventívnym opatrením, ale má aj celoživotný vplyv na ich rozvoj a vzdelávanie. Výskum časti mozgu zodpovednej za učenie naznačuje, že pre efektívne vzdelávanie je emočné zdravie základnou potrebou. Správy z Národného centra pre klinické dojčenské programy ukazujú, že najdôležitejší prvok pre úspech v škole je pochopenie toho, ako sa učiť. V rámci tohto porozumenia sú najdôležitejšími dôvera, zvedavosť, vedomie užitočnosti, spriaznenosť, schopnosť komunikácie a schopnosť spolupracovať. Všetky tieto prvky sú aspekty emocionálnej inteligencie. 
 
Ak sa na v tomto duchu pozrieme na výukové programy v rôznych spoločnostiach, zistíme, že v takmer každom z nich je prítomné budovanie emocionálnej inteligencie, ktoré má viesť k lepšej motivácii zamestnancov a lepšej spolupráce medzi nimi, čo ďalej vedie k zvyšovaniu produktivity a zisku. 

Na základe všetkých týchto informácií nás veľký záujem o rozvoj emocionálnej inteligencia zo strany firiem, vysokých škôl a ďalších spoločností vo väčšine vyspelých krajín sveta vôbec neprekvapí.

Ak potrebujete pomoc alebo ďalšie informácie o tejto téme, môžete kontaktovať autorku na forel(at)forel.sk. 

Autorka: Zarin Buckingham, M.A., zakladateľka a  riaditeľka Forel International School s pobočkami v Bratislave a Trnave. www.forel.sk

EMOTIONAL INTELLIGENCE

 “It is very important to understand that emotional intelligence is not the opposite of intelligence, it is not the triumph of heart over head — it is the unique intersection of both.”     David Caruso

A Brief History of the Topic

2,000 years ago Plato wrote, “All learning has an emotional base.” Since then, a lot of time and effort has been spent on findings that may prove or disprove the role of emotions. For the most part of that history, the common thought was that “Emotions are in the way. They keep us from making good decisions, and they keep us from focusing.”

More often than not, educators and psychologists focused on the cognitive aspects of intelligence, such as memory and problem solving. Fortunately, there were also researchers who recognized the non-cognitive aspects of intelligence. For instance, as early as 1940, David Wechsler defined intelligence as “the aggregate or global capacity of the individual to act purposefully, to think rationally, and to deal effectively with his environment”. He referred to the affective, personal and social factors of intelligence, such as “non-intellective” and claimed that these elements were essential for predicting a person’s ability to succeed in life. Wechsler wrote:

“The main question is whether non-intellective, that is affective and conative abilities, are admissible as factors of general intelligence. (My contention) has been that such factors are not only admissible but necessary. I have tried to show that in addition to intellective there are also definite non-intellective factors that determine intelligent behavior. If the foregoing observations are correct, it follows that we cannot expect to measure total intelligence until our tests also include some measures of the non-intellective factors.” 

A number of other researchers recognized the non-cognitive aspects of intelligence as necessary for adaptation and success and wrote about “social intelligence”.

In the 1940s, a State Leadership Studies indicated that  “consideration” was an important aspect of effective leadership. Research suggested that more effective leaders were those who, were able to establish “mutual trust, respect, and a certain warmth and rapport” with their members.

Around the same time, a process of assessment was developed by the Office of Strategic Services in the United States that included the evaluation of non-cognitive as well as cognitive abilities. The assessments designed and developed since then into the present time, measure dimensions such as communication, sensitivity, initiative, and interpersonal skills.

Development of the Concept in Recent Years

In 1990, Dr. Peter Salovey, Chair of Psychology Department at Yale University, and Dr. John Mayer established the term Emotional Intelligence and described it as “a form of social intelligence that involves the ability to monitor one’s own and others’ feelings and emotions, to discriminate among them, and to use this information to guide one’s thinking and action”. This definition can be simplified in these four parts:

1. Perception of emotions (reading people)
2. Use of emotions to assist thought
3. Understanding of emotions
4. Management of emotions

In the same year, in a report on the state of emotional literacy in the United States, Daniel Goleman wrote:

“…in navigating our lives, it is our fears and envies, our rages and depressions, our worries and anxieties that steer us day to day. Even the most academically brilliant among us are vulnerable to being undone by unruly emotions. The price we pay for emotional literacy is in failed marriages and troubled families, in stunted social and work lives, in deteriorating physical health and mental anguish and, as a society, in tragedies such as killings…”

Goleman goes on to suggest that the best remedy for facing such lack of emotional abilities, would be to take preventive measures; namely to place as much importance on teaching our children the skills needed to develop emotional intelligences as we do on developing their cognitive intelligence.

Building our children’s emotional intelligence is not only a preventive measure, but also has a lifelong impact on their development and education.  Research in brain-based learning suggests that for effective learning, emotional health is a fundamental necessity. A report from the National Center for Clinical Infant Programs shows that the most critical element for a student’s success in school is the understanding of how to learn. The peaces and parcels of this understanding are: confidence, curiosity, intentionality, self-control, relatedness, capacity to communicate and an ability to cooperate.  These elements are all aspects of emotional intelligence.

Looking at corporations, we can observe and conclude that the inclusion of Emotional Intelligence in training programs has lead to improved motivation of the employees and better cooperation amongst them, with resulting increased productivity and profits.

Based on all of this information, it is not surprising that there is a great interest in Emotional Intelligence on the part of corporations, universities, and schools in most developed countries in the world.

If you need further assistance or information on this topic, you may contact the author at forel(at)forel.sk. 

This article was submitted by Mrs. Zarin Buckingham the director of Forel International School with branches in Bratislava and Trnava. www.forel.sk