Prečo deti neobsedia a nedokážu sa učiť

Najčastejšie je ADHD (Attention Deficit Hyperactive Disorder) diagnostikovaná na začiatku školskej dochádzky. Znakmi sú narušená koncentrácia a pozornosť, porucha kontroly, kolísavé nálady, extrémny nepokoj či hyperaktivita. Ide o neurovývojovú poruchu, nie o chybu vo výchove.

Hoci sa príznaky prejavujú od dojčenského veku, nie je možné ADHD diagnostikovať pred tretím rokom života. Aj neskôr je veľmi ťažké stanoviť presnú diagnózu. Preto pomôže genetický test ADHD Sensor. 

Zo vzorky slín je možné odhaliť:

• zadefinovanie druhu, či ide o nepozornosť, hyperaktivitu alebo ich kombináciu
• mieru rizika ADHD a s ňou súvisacej schizofrénie, depresie, antisociálneho správania, závislosti od drog a alkoholu
• účinnosť relevantných liekov na daný organizmus
• najvhodnejšiu terapiu práve pre vaše dieťa 

Prvý typ poruchy – prejavy nepozornosti:

• dieťa je ľahko vyrušiteľné, nevšíma si detaily, zabúda veci, rýchlo prechádza z jednej činnosti na inú
• nedokáže sa sústrediť na zadanie
• začne sa nudiť v priebehu pár minút, hoci je činnosť zábavná
• zdá sa, že nepočúva, keď k nemu niekto rozpráva
• dieťa je zasnené, spomalené, ľahko rozrušiteľné
• má ťažkosti plniť inštrukcie
• často stráca veci

Druhý typ poruchy – prejavy hyperaktivity:

• vrtí sa a poskakuje na stoličke
• neustále rozpráva
• dotýka sa čohokoľvek a hrá sa s čímkoľvek, čo zahliadne
• nedokáže obsedieť pri jedle, v škole, pri rozprávaní príbehu
• je neustále v pohybe 
• nedokáže robiť aktivity v tichosti
• dieťa je výbušné, veľmi netrpezlivé
• má nemiestne poznámky, je nezdržanlivé, koná bezohľadu na okolnosti

Genetická analýza vyberie najvhodnejšie lieky

Určité lieky vyvinuté pre zvládanie ADHD preukazujú úžasné výsledky, ALE naše gény zohrávajú dôležitú úlohu pri metabolizovaní liekov a ich odbúravaní v tele. Je všeobecne známe, že len na 40% populácie lieky zaberajú, tak ako by mali. Ostatným nezaberajú buď vôbec, alebo majú množstvo vedľajších účinkov.

Kde je v mozgu chyba, ak má dieťa ADHD

Keď nervový impulz prejde z jednej mozgovej bunky na ďalšiu, tá prvá uvoľní do prostredia medzi bunkami (synapsiami) chemickú látku (dopamín). Druhá mozgová bunka dopamín rozpozná a vytvorí nervový imlupz, ktorý sa bunkami šíri ďalej. Keď bunka rozpozná dopamín, musí ho vstrebať, aby bola pripravená na budúci impulz. Génové variácie môžu ovplyvňovať efektivitu tejto chemickej reakcie. Zníženie funkcie vedie k rôznym neurologickým poruchám, ako je napríklad aj ADHD. 

(Žiadne hodnotenia)

Loading...