Keď som si vyberala strednú školu, moja voľba bola viac-menej jasná, s ohľadom na ďalšie plány a vtedajšiu dobu. Chcela som ísť na vysokú a gymnázium bola jasná cesta.
Po štyroch rokoch s maturitou vo vrecku a s vyrozumením o neprijatí na VŠ som ostala „visieť v lufte“. Už nebol socializmus a nebola práca pre každého. Nejaká sa napokon našla, pracovné návyky som si udržala, aj na vysokú školu som sa o rok dostala.
Nie všetci stredoškoláci, najmä v dnešnej dobe, majú šťastie na takýto pomerne plynulý prechod od študentského k pracovnému životu.
Stredoškolské štúdium v číslach
Na Slovensku máme (podľa štatistiky CVTI SR):
- 868 stredných škôl a gymnázií, najviac v Prešovskom a Košickom kraji,
- V roku 2013 tieto školy vypustili do života 62 334 absolventov,
- Podľa analýzy nezamestnanosti absolventov stredných škôl bolo v septembri 2013 nezamestnaných viac než 35% minuloročných absolventov.
Stredoškoláci a realita pracovného trhu
Uvedomujem si, že nezamestnanosť absolventov stredných škôl ovplyvňuje veľa faktorov. No niekde na začiatku stojí vhodná voľba strednej školy, či učebného odboru.
Ako vníma „hotových študentov“, ktorí si hľadajú prácu, človek priamo z reálu? V čom sú prednosti, či rezervy súčasných absolventov? Na to sme sa spýtali Mgr. Márie Rippovej, riaditeľky personálnej spoločnosti Jobpoint.
Vo svojej praxi sa stretávaš so stredoškolákmi, ktorí si hľadajú prácu alebo riešia svoje ďalšie štúdium či uplatnenie. Ako často sa u vás objavia?
Je to sezónna záležitosť, aktuálne v časoch podávania prihlášok na VŠ je ich pomerne dosť … Väčšinou tieto stretnutia iniciujú rodičia.
Čo sú ich otázky, na čo u vás hľadajú odpovede?
Je to rôzne, prichádza celá škála klientov od absolútne nevyhranených (čo len zo mňa bude?!), až po extrémne vyhranených (chcem byť lekárom, presvedčte prosím moju mamu o tom, že je to správne :-)) …
Pýtajú sa na to, akú školu a smer si vybrať, prípadne či majú predpoklady na vybranú školu, aké bude ich perspektívne uplatnenie…
Rodičia u nás hľadajú objektívny pohľad na ich dieťa (jeho schopnosti, záujmy, obmedzenia), informácie z reálneho pracovného trhu, prípadne jeho prognózy a tiež informácie o reputácii a kvalite jednotlivých škôl.
Prichádzajú i stredoškoláci, ktorí ďalej nechcú pokračovať v štúdiu a hľadajú tipy, ako sa čo najrýchlejšie zaradiť do praxe, prípadne kde ju získať, ako vyjsť zo začarovaného kruhu – prax nemám a všade ju požadujú…
Ako vnímaš súčasných absolventov stredných škôl v kontexte potrieb zamestnávateľov či trhu práce?
Veľa sa o tom hovorí, je priepasť medzi preferovanými študijnými smermi a reálnymi potrebami pracovného trhu – žalostne chýbajú technicky orientovaní špecialisti, právnikov máme za to „požehnane“. (Pozn. autorky: ak si chcete prečítať viac o odboroch, ktoré sú napr. nad rozsah potrieb trhu práce, tak čítajte tu.)
Aké sú ich prednosti, či rezervy?
Prednosťou každého mladého človeka je logicky to, že má celý život pred sebou! Že má možnosť výberu a neskorších korekcií svojich rozhodnutí a veľké množstvo energie, ide o to, využiť ju správnym smerom (v čom sa snažíme im pomôcť).
Rezervy sú v tom, že ich rozhodnutia sú veľmi ovplyvniteľné okolím (najmä rovesníkmi) …
Mnohí chcú bezhranične vyjsť v ústrety svojim rodičom, niektorí práve naopak, hoci majú predpoklady, už len zo zásady stavajú svoje rozhodnutia opozične (proti názoru rodiča)
Niekedy príliš nízke alebo naopak príliš vysoké sebavedomie. U niektorých túžba osamostatniť sa, začať okamžite zarábať, pokiaľ možno veľa…a pokiaľ možno s vynaložením čo najmenšej energie..Stres z toho, že ešte nevedia čo so svojím životom (čo je úplne ok)…
Je to častý jav, že mladý človek absolvoval nejakú strednú školu a na jej konci, keď už napr. sedí u teba, povie, že to bola chyba? Že nevie, čo s tou školou ďalej?
Áno, aj pátrame po príčinách (ktoré sú na 80% v tom, že plnili priania a odporúčania svojich rodičov – „musíš mať remeslo v rukách“ a podobne).
Snažíme sa im vysvetliť, že nič nie je stratené, že dnes už človek môže vykonávať celkom inú prácu, než na akú sa pôvodne pripravoval, musí len chcieť a vyvinúť väčšie úsilie na získanie ďalších vedomostí, zručností, prehľadu.
Sú pozície, na ktoré sa konštantne hlási premiera záujemcov a naopak sú také, ktoré sa obsadzujú ťažko, lebo na ne nie je dostatok kvalifikovaných ľudí?
Áno, určite sa najťažšie vyhľadávajú jazykovo zdatní špecialisti…
Ako vnímaš úlohu rodičov pri výbere strednej školy, keď má dieťa 14-15 rokov? Mal by si pre rodičov nejaké odporúčanie, ku ktorému si dospela po rokoch svojej praxe?
Aby netlačili na dieťa a jeho rozhodnutie a nesnažili sa jeho prostredníctvom plniť svoje sny (áno, je to ťažké…).
Aby volili viac a alternatívnych ciest, v prípade úplne nerozhodnutého človeka, vyberali čo najširšie zamerané vzdelanie s možnosťou neskoršej špecializácie.
Vziať do úvahy povahu, záujmy mladého človeka, aby raz mohol robiť svoju prácu s radosťou…
Premýšľať nad jeho reálnym uplatnením v budúcnosti, ale nie rigidne a čisto „technicky“… trh sa vyvíja, šikovný – jazykovo zdatný človek, ktorý chce, sa uplatní!
Absolvovať pred rozhodnutím dni otvorených dverí na školách…
Ak sa dá, umožniť dieťaťu hovoriť s ľuďmi z praxe o ich profesiách (najmä tých, o ktorých vážne uvažuje), prípadne vybaviť krátku stáž…
A v neposlednom rade, neváhať osloviť odborníka a získať tak nezávislé odporúčanie.
(2 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Deti by mali mať priezvisko po mame, nie po priateľovi
Keď si dieťa cmúľa palec
Príkrmy na jeseň: recepty pre bábätká s tekvicou, cviklou, batátmi, mrkvou...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Nová kapitola v histórii: krmivo pre psov PetChef, vyskúšajte aj Vy!
Koľko mliečka vlastne vypije?
