Makové šúľance – tradične na Smrtnú nedeľu

Piata pôstna nedeľa sa nazýva Smrtná či Čierna. V niektorých regiónoch jej však hovorili Šúľková, keďže v tento deň sa varili šúľance. Pripravte si ich s nami.

Potrebujeme:

• 500 g zemiakov K-Z lásky k tradícii
• 200 g hrubej múky
• 1 vajce K-Z lásky k tradícii
• soľ
• 100 g masla K-Z lásky k tradícii
• 100 g pomletého maku
• 40 g práškového cukru 

Postup:

Zemiaky uvaríme v šupke, vychladnuté ich ošúpeme a postrúhame na jemnom strúhadle alebo pretlačíme. Pridáme k nim múku, vajce, štipku soli a spolu spracujeme na cesto. Zemiaky môžu byť rôzne, niektoré „poberú“ viac múky, iné menej, pri miesení si teda múku dosýpame podľa potreby.

Z hotového cesta ušúľame asi 8 valčekov a tie pokrájame na menšie. Pomúčime, aby sa nám nelepili a každý kúsok ešte osobitne vyšúľame rukou na šúľanec. 

Šúľance dáme variť do väčšieho hrnca do osolenej vriacej vody. Medzitým si roztopíme maslo a premiešame mak s cukrom. Uvarené šúľance prelejeme maslom a posypeme makovou posýpkou.

Videorecept

Dobrota, však? Šúľance na stole bohato posypané makom neboli len obľúbenou pochúťkou. Ich podávanie na Smrtnú nedeľu malo v minulosti svoj dôvod. Viete aký?

Smrtná nedeľa

Pôstna nedeľa dva týždne pred Veľkou nocou sa nazýva Smrtná, Čierna či Smútočná. V niektorých dedinách chodili v tento deň ľudia do kostola v čiernom smútočnom odeve. V katolíckych kostoloch sú zahalené kríže a také ostávajú až do Veľkého piatku. V evanjelických kostoloch sa čítajú starozmluvné texty, ktoré odkazujú na Kristovo utrpenie.  Smrtná nedeľa pripomína deň, kedy židovská veľrada rozhodla o Ježišovej smrti. 

Aj mimo kostola

Aj mimo kostola prežívali ľudia hĺbku pôstu vo svojej zľudovenej viere. Dievčatá chodili každú sobotu a nedeľu podvečer v období veľkého pôstu spievať náboženské piesne. Obišli všetky kríže v dedine, na cintoríne aj v chotári. Starší ľudia si zvykli mastiť vlasy roztopenou masťou, čím vyjadrovali, že sa postia. 

V tento deň sa aj v kuchyni držal pôst, varili sa cestoviny. Najčastejšie to boli makové šúľance. Mali zabezpečiť dobrú úrodu, aby jej bol dostatok, aby malo žito veľké a plné klasy. 

Nech už ide zima preč

V minulosti bol život ľudí úzko spätý s prírodou, žili z toho, čo im dala pôda. Zvyky, na ktoré sa my pozeráme už len ako diváci, boli ich rituálmi, ktorými sa snažili ovplyvniť prírodný cyklus. Poslať preč zimu a privolať teplé slnečné lúče, ktoré rozohrejú zem a prilákajú klíčiť a rásť novú vegetáciu. Takýmto rituálom bolo aj vynášanie Moreny.

Nazývali ju rôzne, Murija, Murjena, Marmoriena, Kyselica i Smrtka; niekde mala aj mužského parťáka, ktorého volali Dedko, Dido či Donda. Všetky činnosti spojené s nosením Moreny boli záležitosťou dedinskej mládeže, ale častokrát ich ostatní ľudia vyzývali, nech tú Morenu už len vynesú, nech už jar do chotára príde.

Morenu vám vynesieme, nové leto donesieme

Dievčatá si pripravili figurínu Moreny, kostru z dvoch prekrížených žrdí omotali slamou a obliekli ju do starých hábov. Sprievod dievčat niesol Morenu z horného konca na dolný, smerujúc k potoku alebo rieke. Na konci dediny Morenu zobliekli, niekde ju bili palicami, nakoniec zapálili a hodili do tečúcej vody. S ňou mala odplávať zima, choroby aj smrť.

Vynášanie Moreny väčšinou sprevádzali spevy dievčat, v piesňach sa s ňou lúčili alebo sa jej posmievali, niekde jej jasne dali najavo, za čo ju majú: Smrt, smrt ukrutná, Kyselica nechutná… Boli však aj obce, kde sa aj s Morenou spievali len nábožné piesne alebo sa nespievalo vôbec, lebo je pôst. 

U richtára aj po domoch

Keď už bola Morena utopená, vrátili sa mladí do dediny aj s dobrou správou. Chodili po domoch, kde rozdávali po pár steblách slamy vytiahnutej z Moreny s tým, aby ju domáci vložili do kurníka pod kvočku: Doniesli sme vám slamičky, aby vám niesli sliepočky! Osobitne boli pozdraviť richtára s fľašou pálenky a blahoželaním prichádzajúcej jari. Tam ich ponúkli varenými „šiškami“ – veľkými šúľancami podávanými na spoločnej mise. 

Odporúčame

Žobrácke lokše – jednoduché, pôstne a chutné