Ako naučiť deti šetriť?

Keď chceme naučiť deti šetriť, mali by sme im dať priame a jasné kritériá, vďaka ktorým budú vedieť zhodnotiť potrebu každého nákupu.

Dobré hospodárenie sa prejavuje nielen spravovaním peňazí, ale aj času, energie, atď.

Toto je počas vývinu dieťaťa veľmi ťažké, pretože jeho zmysly a chute sú naširoko otvorené predtým nepoznanému svetu.

Od koho/čoho sa deti učia?

V dieťati sa nevyhnutne rodí potreba intimity a snaha správať sa dospelo, ktorá ho vedie k typickému správaniu, ktoré charakterizuje modernú spoločnosť a je považované za normálne.

Avšak niektoré príklady, s ktorými sa stretávame vo filmoch, reklamách, televízii, atď. nás bombardujú práve takým správaním, s akým sa nestotožňujeme (napr. konzumné správanie).

Ak chceme naše deti naučiť sporiť, my ako rodičia im musíme dať najlepší príklad naším vlastným správaním. Mali by sme sa držať pravidiel, ktoré dávame našim deťom. Šetrenie, ako aj iné cnosti, máme v rodine žiť stále. Je dobré, keď si deti od detstva zvykajú na konkrétny spôsob plánovania výdavkov. Napríklad:

pýtajme sa, je táto vec, skutočne potrebná?
môžeme si túto vec vzhľadom na naše príjmy dovoliť?

Ak sme nerobili takéto plánovanie v našej domácnosti, keď boli deti ešte malé (so zreteľom na ich úroveň), nemôžeme očakávať, že keď začneme v období dospievania, že pochopia naše vysvetľovanie, aké potrebné je byť zodpovedným a kontrolovať výdavky. V tomto prípade viesť k sporeniu by malo zahŕňať odovzdanie skúseností dieťaťu o tom, ako nakladať s peniazmi, ktoré má k dispozícii.

Naučiť sa oceniť hodnotu materiálnych vecí

Deti sa krok za krokom musia naučiť oceniť hodnotu materiálnych vecí, ktoré ich obklopujú a ceniť si hodnotu peňazí. Do toho však treba zo strany rodičov investovať svoj čas. Nemali by sme dovoliť to, aby ušetrené peniaze dieťa využilo len na uspokojenie svojich vlastných rozmarov.

Už od šiesteho, siedmeho roku života, a v niektorých prípadoch aj skôr, by sme mali dávať deťom peniaze, aby si samy zaplatili napríklad za žuvačku alebo nejakú inú drobnosť. Takto sa naučia, že za veci, ktoré majú z obchodu, treba platiť. Peniaze nie sú cieľom, iba prostriedkom nevyhnutným k životu. Zarábajú ich rodičia vďaka svojej práci. Keď má dieťa trinásť, štrnásť rokov, malo by už byť pripravené na spravovanie svojho vlastného „príjmu“. Pre väčšinu detí je najlepší vek do 15 rokov. Čím je dieťa zodpovednejšie, tým dlhší môže byť čas, počas ktorého bude disponovať peniazmi.

Akú sumu im dať do rúk?

Aká suma? Neveľká. Najlepšie je, ak sa na jej výške dohodneme spolu s dieťaťom. Deti by mali dostávať menej peňazí, ako samy chcú. Nerobíme to preto, aby sme demonštrovali svoju autoritu, ale ide o to, aby sa naučili vyberať najdôležitejšie zo svojich potrieb, túžob či rozmarov. Veľakrát im budeme musieť pomôcť, ale nesmú nadobudnúť dojem, že všetko je vopred naprogramované a že my rozhodujeme o tom, ako majú míňať svoje peniaze.

Poskytnutá suma nemôže byť ani príliš malá. V takomto prípade by sa deťom nepodarilo nič ušetriť. Dôležité je napríklad učiť deti plánovať výdavky na rodinné darčeky – na také veci treba vždy myslieť vopred. Ak to nebudú robiť, nenaučia sa štedrosti voči iným. Je vhodné, aby už malé dieťa bolo zahrnuté v charitatívnych akciách, kampaniach pomoci pre nejakú chudobnú krajinu, v dávaní hoci len malej peňažnej ofery počas svätej omše, atď.

Šetrenie deti nemá viesť k egoizmu

Peniaze samy o sebe nepredstavujú cieľ, slúžia niečomu konkrétnemu, pričom by nikdy nemali slúžiť našim rozmarom. Viesť deti k šetreniu by ich nemalo viesť k egoizmu.

Deti nemajú šetriť peniaze iba pre to, aby neskôr splnili len svoje túžby. Mali by sa naučiť mať na mysli potreby celej rodiny. T

rinásť-, štrnásťročné dieťa by malo byť informované (bez zbytočných podrobností) o finančnej situácii svojej rodiny. Dôležité výdavky by mali byť prediskutované v rodinnom kruhu. Takto sa deti učia zodpovednosti, cítia sa viac zahrnuté do skutočného rozhodovania rodičov. Dom nie je hotel a všetci spolu nesieme za jeho rozvoj zodpovednosť.