Kráčame po vonku, kvákame s detvákmi. Je to tak celkom fajn. A naraz mi moja staršia dcéra zahlási:
„Keď už budeme mať náš dom, chcem do izby toto…“
Nič proti onej veci, (ktorá napokon nie je teraz ani podstatná). Ale: nepatríme k tým, čo majú strýčka v Amerike, ocinka reštituenta a ani žiadne podobne dobre postavené osoby v okruhu rodiny. Náš dom budeme stavať – o tom vieme, ale najvyššie konto u nás má veľká túžba vlastniť ho a tiež veľká odvaha urobiť pre to, čo bude možné a potrebné.
V danej situácii som teda musela nežne vysvetliť našej dcére, že do nášho domčeka si donesieme len to, čo máme teraz – a potom časom uvidíme…
V rovnakom okamihu, ako som dohovorila, ma napadol nápad – a nepohrýzol ma.
Pretože patrím k ženám, ktoré sú mierne strelené a okamžite konajú, zmenila som smer tlaku kočíka a začali sme zháňať… šporkasy.
„Pozrite – ak si budete šetriť, za rok by to mohla byť pekná kôpka… z toho sa dajú potom kúpiť také prkotinky, ako sú závesy, obrázky či poličky… alebo k tomu čosi doložíme a bude niečo nové. Čo vy na to?“
Vysvitlo, že klasické „prasiatka“ – lebo podmienkou nás všetkých bolo, že tie pokladničky by mali byť nevyberacie – sú úzkoprofilový tovar, aspoň v našom mestečku.
A tak sme zamierili priamo do domácich potrieb a kúpila som 5 (dvaja chlapci sa dohodli na spoločnej kase) nádobiek na koreniny s vrchnáčikmi rôznych farieb – aby si ich nepomýlili.
Deti sa ohromne tešili a celú cestu domov z mesta sme sa bavili o možnostiach, ako si môžu aj takí „nezletilí“ nadobudnúť nejakú tú mincu navyše. Napodiv, pre gymnazistov sa to ukázalo ako nie veľmi náročné, nad školákmi a škôlkarmi musím ešte nad nejakým tipom porozmýšľať. Teda toľko nápadov sme ešte nezažili.. napríklad: fotky. Alebo – výroba hlavolamov a krížoviek, silná stránka nášho najstaršieho „boľšovo teoretika“. Nakoniec z toho bola skvelá zábava a pátranie po schopnostiach, ktoré v nich sú.
Isté však je, že sa všetci veľmi tešia, ako si do nového zadovážia veci „za vlastné“ zarobené svojimi rukami a šikovnosťou. Možno to je práve ten štart, ktorý ich postaví na nohy a naučí ich vážiť si každú vec a každú prácu…
Teším sa z toho. A uvidím, či vydržia svoje pokladničky nevyberať a myslieť na cieľ sporenia. Tie zatiaľ spia ukryté v zákutí poličiek s tričkami..
A vy – sporíte s deťmi? A načo?
foto:sxc.hu
(2 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Nedostatočná informovanosť môže vás alebo vaše dieťa stáť zrak – ako postupovať pri vyberaní očnej kliniky?
11 mýtov o otrase mozgu
Univerzitná nemocnica Bratislava Antolská
„Domáce“ úrazy hlavy
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Váš tínedžer potrebuje spať toľko, ako batoľa
daj vediet priebeh akcie 🙂 teda ako deti vydrzali sporit. Rada by som sa tiez dozvedela podrobnejsie, za co detvaky tie dukatiky dostavaju? To som nepochopila – hlavolamy, fotky ci ako? Ja som so synom (4rocnym) este nic podobne neskusala, zda sa mi byt maly. Zatial sme len mali take pripady, ze ked si nieco umyselne pokazil, tak sme isli kupit nove a cestou nedostal zmrzku, lebo peniazky zo zmrzky islo na to co sme isli kupit…
ale trosku si ma nakopla… Posli prosim tie typy, nech sa mam od coho odpichnut. dakujem a drzim palce
u malých to zatiaľ funguje tak, že keď sú leniví a nechce sa im, a napriek tomu výnimočne urobia niečo, čo nespadá do ich povinností na našu prosbu, dostanú za to všimné – je skutočne drobné, aby to nebrali ako “Plat”… napríklad naša 7-ročná Dora si tak “zarobila” do šporkasy 50 centov za vysávanie, ktoré inak robiť nemusela… ešte to celé testujeme, ale pokladničky denne prepočítavajú a opatrujú ako oko v hlave!
No u nás je to tak že sa stáva že dcérka dostane peniažky od babiek, tetiek k narodeninám, meninám, na kolotoče, na zmrzlinu… Je to rôzne ale napr. u nás sme sa dohodli že si bude do takého pohára s viečkom sporiť na posteľ do detskej izby. Keďže jej postielka bola straršia a kúpili sme jej nové skrinky veľmi túžila po novej postielke. Takže vždy keď dostala peniažky tak sme ich odložili – ona si ich samozrejme zakaždým chcela prerátať a my sme museli asistovať lebo papierové nepozná. Ale bola motivovaná a keď sme vedeli koľko asi bude stáť vraveli sme no ešte toľko a toľko a pôjdeme kúpiť. Keď prišiel deň D boli sme s manželom vybrať posteľ a bolo prekvapenie. Samozrejme že sme doplatili nejaký ten peniaz lebo by to dlhšie trvalo ale malá sa veľmi tešila a myslím že aj sa troška učila hodnote peňazí a aj tomu či minúť peniažky na sladkosti alebo si odložiť. Inak dcérka chodí do škôlky a keď sme začínali so sporením mala 3,5 roka.
Váš komentár
Doma mám 7-ročného školáka, ktorý si sporí peniažky do pokladničky, a vždy keď ich dostane, tiež ich hneď prepočíta, koľko ich pribudlo. Väčší prídel dostane len výnimočne /narodeniny, veľká noc…od príbuzných/. Inak sme dohodnutý na vreckovom vždy v piatok zatiaľ na sume 1 euro. /na piatok sa vždy teší/.
V škole mu jeden spolužiak povedal, že má našetrené 100 eur, a na otázku čo si chce kúpiť za peniažky, som dostala odpoveď, že míňať ich začne, až keď našetrí toľko čo jeho kamarát. Takže stále šetrí.