„Ach“, vzdychajú rodičia, ktorí v týchto dňoch museli narýchlo zháňať niekoho, kto im postráži deti a aký im vymyslia program. Namiesto školy, lebo v nej boli miesta za katedrami prázdne. „Ach“, vzdychajú učitelia, ktorí vyšli do ulíc, cítiac sa nedocenení, finančne aj spoločensky.
„Ach“, vzdychajú všetci, ktorých sa problémy v školstve nejako dotýkajú. Veď vieme, ako to chodí…
A ako to chodilo kedysi?
Na slovenských dedinách sa školou často nazýval drobný domček s jednou triedou. K nej bol pristavaný neveľký, jednoduchý služobný byt. Do neho prichádzal bývať učiteľ aj so svojou rodinou, aby privádzal ku vzdelaniu svojich zverencov, deti z obce aj okolia. A nielen to.
Učiteľ býval kedysi zároveň organistom, nacvičoval s miestnym spevokolom alebo ochotníckym divadlom, bol organizátorom kultúrneho života v dedine, písal kroniku. A napriek tomu, že spolu s richtárom a kňazom patril k autoritám obce, učiteľova mzda nebývala vysoká.
Blažejácie – s vinšom na prilepšenie
Preto aj jemu padlo dobre voľačo na prilepšenie. V deň Blažeja sa na slovenských dedinách zvykli organizovať obchôdzky učiteľa s deťmi, neskôr len samotných detí. Žiaci sa najskôr naučili vinše alebo pesničky, ktoré mali v jednotlivých domácnostiach prednášať. Niektoré boli vážne, iné žartovné, deti v nich predviedli, čo sa naučili v škole. V závere odznela aj prosba o odmenu a želanie všetkého dobrého pre domácich.
Niektorí, tí skúpejší, sa tvárili, že nie sú doma, aby nemuseli vinšovníkov prijať. Tí štedrejší dali pre učiteľa peniaze aj nejaké potraviny – mäso, klobásu, slaninu, vajíčka, strukoviny, múku. A s vďačnosťou malých vinšovníkov posadili k stolu, pohostili ich, trošku s nimi podebatovali. Žiaci všetky príjmy starostlivo zapisovali, peniaze vložili do mešca a potraviny do košíka. Potom všetko, čo vyzbierali, odovzdali učiteľovi. Pani učiteľová im za to pripravila spoločnú večeru.
Blažejácie, blažejské vinšovanie je známe už od stredoveku a na slovenskom vidieku sa udržalo do začiatku 20. storočia. V niektorých oblastiach sa s podobným cieľom konali obchôdzky žiakov na Gregora (12. marca), tzv. gregorácie.
Čo má Blažej ešte v talóne?
Blažej žil v 3. storočí a bol biskupom v Arménsku. V čase prenasledovania kresťanov bol pre svoju vieru väznený, mučený a nakoniec sťatý mečom. Legenda o ňom hovorí aj ako o lekárovi. Vo väzení vraj k nemu prichádzali chorí a on ich uzdravoval. Zvlášť známe je zachránenie malého chlapca, ktorému zabehla do hrdla rybia kosť a skoro sa zadusil. Blažej sa nad ním pomodlil, požehnal mu a chlapca uzdravil.
Svätý Blažej je tak uctievaný ako ochranca proti chorobám hrdla a patrónom krčných lekárov. V kostoloch sa na jeho sviatok udeľuje svätoblažejské požehnanie. Kňaz prikladá veriacim k hrdlu dve prekrížené horiace sviece, aby ich Boh na príhovor sv. Blažeja ochraňoval od chorôb hrdla a od všetkého zlého.