A zaručené postupy, ako identifikovať Koronu v domácom prostredí… Mi napadlo pri rannej káve, pri scrolovaní ranných správ a letiac pohľadom po modrej stránke, kde akoby nebolo ani nič iné …
Nuž áno, do istej miery sú to asi normálne reakcie na nenormálnu situáciu, v ktorej sme sa ocitli a mení nám životy. Nie fatalisticky (aspoň zatiaľ), ale úplne bežné rutiny, že vstanem, urobím deťom raňajky, idú do školy, ja do práce …
Ako hovorí moja kamoška, Hanka Celušáková, klinická psychologička: „Žijeme práve bezprecedentnú situáciu, dôvody na obavy sú reálne, ale v tejto chvíli ešte neuchopiteľné. Celý psychický systém je na štartovacej čiare ochrany, seba, svojich blízkych, ale ešte niet kam bežať, tŕpnu ruky a svaly obrazne dostávajú kŕč a triašku.“
Teraz nemusím vstať do práce, lebo v tej štátnej práci som presmerovaná na prácu z domu, a v našej súkromnej ambulancii sa nám klienti odhlasujú, takže zrazu mám čas na veci, ktoré dlhšie ostávali bokom.
Fakt, že keď sa klienti odhlasujú, znamená vo výsledku to, že nebude na nájom (lebo máme zdroje len také, čo si zarobíme), ostáva radšej hlboko zahrabaný, aby na mňa nevyskakoval pri každej zmienke o Korone, či o karanténe, ktorá nevieme ako dlho potrvá …
Každý z nás má svoju úzkosť
Niekto menšiu, iný väčšiu. Živíme si svoje úzkosti podľa ľubovôle, podľa toho, aké sú naše minulé skúsenosti a aké máme vybudované nástroje pre ich zvládanie. Pre niekoho je to aj zdieľanie všetkých možných informácií z centra diania, v tomto prípade ze slunné Itálie. Niekomu inému ale tieto správy robia neskutočne zle a jeho úzkosť enormne zvyšujú. Poviete si, jednoduché – nech sa vypne a správy nečíta. Áno, aj to je cesta, no sú ľudia, čo vedia, že to nie je až tak jednoduché, že tancujú na tenkom ľade a hľadajú odpoveď na otázku Vedieť, či nevedieť?
Hanka Celušáková upozorňuje: „Myslím, že najväčšou pascou je zostať stále pripojený na najnovších správach – web, FB, iné sociálne siete, neustály prílev zlých správ burcuje, vyvoláva paniku, organizmus je v permanentnom strese, nemôže oddychovať, vyčerpáva sa.“
Strachy a úzkosti prenášame aj na svoje deti a na mnohé z nich to môže mať celoživotný dosah.
Zaujíma vás, ako strach a úzkosť spracovávajú deti? Prečítajte si: Detské strachy a úzkosti.
Deti majú uši aj oči, vidia, počujú, čo riešia dospelí, v mnohých rodinách sedia deti večer pri správach, ktoré necenzurujú a rodičia často nedopovedia … nevysvetlia. Deti sa potom boja aj toho, čo nie je reálne. Čím menšie dieťa, tým magickejšie myslenie a možnosť väčších obáv.
Odporúčanie pre dospelých je jednoznačné: „Ak chcete byť informovaní, dajte si rozumné limity: kontrolovať správy 3x denne, nie po určitej hodine večer, aby ste vedeli zaspať. Každý večer si doprajte chvíľu na naplánovanie ďalšieho dňa, dokončujte veci, na ktoré nikdy nie je čas (maľovanie obrazov? presádzanie kvetín? upratovanie skríň?). Inými slovami – držte dobrú náladu v tíme… možno je toto ticho pred búrkou alebo to aj môže byť priestor na zastavenie sa a spoločný čas s rodinou.“, znie rada psychologičky, ktorá má s traumami, či úzkosťami bohatú klinickú skúsenosť.